Obec Breznička
Dokončite nákup. Doprava je zdarma a doručenie do 10 dní.
Výprázdniť košík
V košíku máte v cene

História Cirkiev na Brezničke

   Podľa archeologických prieskumov vieme, že územie Brezničky a okolia bolo súčasťou Veľkomoravskej ríše. Kresťanstvo sa na území Veľkej Moravy šírilo od roku 863, keď Konštantín a Metod jazykom, ktorému naši slovanskí predko- via rozumeli šírili Kristovo učenie. Hoci najstaršie písomné zmienky o Brezni- čke sú len z 13. storočia usudzujeme, že obec vznikla už skôr.

   Rímskokatolícka cirkev

   Z cirkevno – správneho hľadiska patrila severná časť Novohradu do ostrihomskej arcidiecézy. V Hrabove bol kláštor premonštrátskych mníchov ako expozitúra sv. Huberta. Pri Lučenci kláštor cisterciátov. ( DRENKO, J. 2001)

  Podľa pápežskej  desiatkovej sústavy farnosti s kostolom boli v r. 1332- 1337 v Brezničke i v Hrabove. Pápežský register v r. 1332 pre Brezničku vykazuje farára Nicolaus (de Bersenca), ktorý mal ročný príjem I Marku a odvádzal desiatok 6 grošov. ( Vat. I. s.229, GYÖRFY, Gy. 1998). Farnosť sa uvádza aj v r. 1337 a 1397. Údajne kostol bol vypálený okolo r. 1460, bol však obnovený.

  Turci v r. 1553/54 vypálili Brezničku aj s kostolom a farou. V r. 1554  sa Breznička v tureckom súpise uvádza, len ako pustatina patriaca k Hornému Hrabovu. Farárom tu bol Martin ženatý a boli  aj dvaja ženatí kapláni ( deák) Štefan a Juraj. V tom období sa už celibát nedodržiaval. Súpis príjmov ostri- homského arcibiskupstva v Novohrade r. 1573 uvádza aj farnosť Brezničku- Berzencze, ktorá odvádzala 12 florénov.

     Nástupom reformácie zanikli  katolícke farnosti v Brezničke i Hrabove.

  V období prenasledovania protestantov kanonickú vizitáciu v Brezničke konal katolícky archidiakon Juraj Schleger v roku 1674. Pre Brezničku uvádza, že je tu opustený kostol o ktorom už ani nevedia na počesť koho bol zasvätený.

  Je dcérocirkvou Kalinova a Hrabova. Kostol v matkocirkvi je zasvätený sv. Anne sakristia je porušená, podobne aj tri oltáre. ( Kanonická vizitácia 1674)

  Kanonickú vizitáciu 29.septembra 1688 v Brezničke konal Antal Žigmund Ordódy. V zápisnici uvádza, že matkocirkev v Brezničke je už dávno opustená

 a osamelá. Len ruiny zostali, patrocínium kostola už nikto nepozná. Matkocirkev je teda v skutočnosti už v Hrabove. Kostol je tu bez oltára. Kalinovo je majetkom viacerých ev. pánov . Zbor ráta spolu 250 duší, ktoré však väzia v poľutovaniahodnej slepote luteránstva.

 Výnimkou je iba urodzený pán Mikuláš Etre, ktorý so svojou domácnosťou je horlivým katolíkom a žije medzi heretikmi sťa ľalia medzi tŕním. ( Kanonická vizitácia z r.  1688). Kalinovsko- hrabovský kostol v r. 1688 obsadili Jezuiti, ktorým kráľ Leopold I. tu pridelil aj pozemky, po troch rokoch sa však odtiaľto odsťahovali.Vizitáciu 4.septembra 1731 v Kalinove konal Žigmund Beréni. Zbor bol stále evanjelický. Rímskokatolícky vizitátor r. 1761 z Rožňavy konal vizitáciu cirkevných zborov v lučenskom dištrikte. Cieľom bolo zistiť počet rím. katolí- kov v jednotlivých obciach a ich duchovné zaopatrenie. V Brezničke zistil len 4 kat. dospelých a 2 deti. V Hrabove 18 kat. dospelých, 3 deti, v Kalinove 22 kat. dospelých, 10 detí. Ostatní boli ev.a.v. ( Conscriptio Paroch Distr. Lossonciensis Anno 1761. Rímskokatolícky biskupský úrad Rožňava).

   Katolíci patrili v tomto období do farnosti vo Veľkej Suchej ( dnes Hrnčiarska Ves) a od  vzniku Rožňavského biskupstva ( 1776) do Brezničky.

 V Brezničke v pôvodnej kaplnke sv. Jana Nepomuckého 6.júla 1783 bol cisár Jozef II. na sv. omši za sprievodu poľných naršálov Zehntnera a Koloratha, keď sa vracal z Poľska. ( Podľa protokola breznickej farnosti z r. 1863, BELČÁNYI, J. (1958, rkp. s. 57-58). Nový katolícky kostol neskorobarokový kostol  bol postavený v rokoch 1781- 85 za pomoci miestneho zemepána Jozefa Okoličániho, hoci tu bolo len okolo 30 rím. katolíkov. Prvým kat. farárom v obnovenom kostole sa stal Ján Pechovič (Pelechovič?).

  Patrocínium kostola „ Narodenie Panny Márie“- výsviacka 11.septembra 1785, bočný oltár sv.Jána Nepomuckého.  Hlavný oltár Narodenie Panny Márie neskorobarokový až klasicistický z r. 1786, polychromovaná drevorezba. V kostole bočný oltár s menzou, bol adaptovaný z rokokového krbu krbu z 2.pol. 18.stororčia, preneseného zo zbúraného kaštieľa; plastiky sv. Petra a Pavla neskorobarokové z konca 18. stor., kameň, statické figúry s bohatými drapériami; plastika apoštola, rustikálna z prelomu 18.-19. storočia, polychromovaná drevorezba. Kazateĺnica, klasicistická z konca 18. storočia, polychromovaná drevorezba s vázou a rozetami, dekorovaná bohatou klasicistickou ornamentikou; krstiteľnica, klasicistická z konca 18. stor., kameň balustrový driek, polygonálna podkásaná kupa. V r. 1797 farár Ján Szentesi zadovážil zvon na zvonicu od Benjamína Stephanidesa, zvonolejára z Lučenca. Latinský nápis na zvone : „Od východu slnka až na západ je chvályhodné meno Pánovo“. ďalší zvon zadovážili v r. 1803 počas pôsobenia farára Ignáca Chovanca, posviacka k Úcte všetkých svätých. V r. 1806 bol kostol vymaľovaný biblickými obrazmi. Obraz Panny Márie klasicistický z r. 1807.

  Monografia Novohradu ( 1826) uvádza že rím. kat. kostol je bez veže, hoci v obci je len 49 rím. katolíkov. Farárom je Jozef Herman. Kostol bol renovovaný v r. 1832, 1891 a 1924. Kostol- jednoloďová stavba so segmentovým uzáverom presbytéria a neskoršie postavenou vežou vstavanou do štítového priečelia kostola.

 

    Loď v pôdoryse tvaru obdĺžneho pretiahnutého oválu, zaklenutá pruskou klenbou, nad vstupom murovaný chór s konvexne, konkávnym parapetom.

   Exterier členený lizénami a na veži pilastrami. Priečelie a veža s vykrojenými barokovými štítmi. Na štítové atiky veže dosadá klasicistická prilbová strecha.

 Z vnútorného zariadenia treba spomenúť ešte predstavenú menzu s tabernákulom a 2 sochami adorujúcich anjelov, v strede obraz Narodenia Panny Márie. Plastika Ukrižovaného, rustikálna z 19. storočia, polychromovaná drevorezba, disproporčná postava; obraz Krista na Olivovej hore od L. Kubányiho z r. 1892, olejomaľba na plátne. Výmaľba kostola v r. 1924 od J. Ádáma z Rožňavy. ( DRENKO, J.-SLAWEK, Z.-MORAVČÍKOVÁ, M. 2003,

2004). Farárom na začiatku 20. storočia bol Edmund( Gyöző) Morvay.

   Počas I. svetovej vojny boli zvony zrekvírované pre vojsko. Farárom vtedy bol

Ján Krištofčák. Nové dva zvony ( 524 kg a 294 kg) si zadovážili veriaci v r. 1936.Pôvodný zvon bol daný na pustatinu Petrovec. Zakúpený bol i nový organ

17.augusta 1932 od firmy Rieger ( upravený na elektrický pohon v r. 1958).

6.júna 1936 prišiel do Brezničky Michal Bubnič rím.kat. biskup a 7.júna tu konal birmovku- 750 duší. 15.júna 1941 birmovku v Brezničke konal biskup Jozef Cársky ( foto v Obecnej kronike I. Breznička na s. 111).

     Pôsobiaci farári v Brezničke: Pechovič( Pelechovič) Ján (1781-1795), Szentessy Ján (1795-1799), Chovančík Ignác (1799-1801), Uhrínnyi Samuel (1801-03), Herman Jozef (1803-1837), Šajtovič Ján (1837-39), Gaál Alojz (1839-49), Jandeltinger Ferdinand (1849-1867), Jurecký Ján (1867-1875), Miessl Žigmund (1875-1884), Morvay Viktor(1884-1910), Šarloš Ján (1910-1911 administrátor), Krištofčák Ján ( 1923 – 1941), Ernest Štefko (1941- 46), dr. František Vysocký, kaplán Ján Belčány (1941-43), Ján Ladzový (1944- 45),  Ján Belčány, (1946-1983) dekan, spracoval aj dejiny breznickej farnosti.  (BELČÁNY, J. 1958) Za pôsobenia farára Jána Belčányho po r. 1946 bol kostol vyzdobený sochami svätých i novým oltárom Božského srdca.

  Krátko tu pôsobili 1955 Konštantín Loja, 1956 Eduard Kojnok ( neskôr rím. kat. biskup v Rožňave), Ján Vavrinec Hlavatý (1958-59), Štefan Popovič ( 1970-

1971), Anton Mazan (1973-76), Jozef Lipták (1976-78), Alexander Tóth (1978- 80), Štefan Magút (1980- 82), Jozef Palušák (1982-83), Milan Fečke (1982- 89), Ján Kundrík (1988-89), Stanislav Cifra (1988-89), Jozef Jamrich (1990-91), Jozef Vaňo (1991-93), Václav Galo (1993-

 

Štefan Kosturko je tu farárom od r.

V roku 1998 vznikla farnosť s kostolom v Málinci ( sem boli vyčlenené Málinec, Ozdín, Bystrička, Rovňany, Uhorské, Krná, Hradište, Cinobaňa, Katarínska Huta, Hrnčiarky). Mládzovo, Kalinovo, Veľká Ves, Petrovec,

Hrabovo a samoty sú naďalej fíliami Brezničky. Rím. katolícke matriky Bystričky narodených 1776- 1905, sobášených i zomretých 1781- 1905

  sú uložené v Štátnom archíve v Banskej Bystrici;

 

 pre ďalšie roky matriky sa  nachádzajú na farskom úrade v Brezničke.

  Zaujímavé údaje nachádzame v kat. matrikách Kalinova. napr.: obec Zelené ležala na poštovej ceste idúcej z Haliče cez Rimavskú Sobotu do Košíc. Miesto poštmajstra zastával v r. 1794 Ján Vojnikovič. Po jeho náhlej smrti 5.6.1795 funkciu poštmajstra  prebrala jeho manželka šľachtičná Barbora rod. Reisegerová, ktorá sa 2.2.1796 vydala v Brezničke za Gregora Horváthyho, správcu szentiványiovských majetkov v Rovňanoch. Horváthy potom poštový úrad v Zelenom viedol až do smrti 6.6.1825.

   Kríže v Brezničke:

   Prvý na začiatku dediny smerom od Lučenca na ľavej strane cesty, blízko železničného strážneho domčeka:

 

      Evanjelická cirkev augsburského vyznania ( ECAV)

       Reformácia ( z lat. reformatio- pretvorenie, zlepšenie sa ) sa do novohard-  skej stolice dostala v druhej pol. 16. storočia. Prvé údaje o evanjelikoch sú z r. 1590 z Kalinova- Hrabova i Brezničky. V Brezničke katolícka farnosť zanikla . Prvé zákony Novohradského kontubernia sú známe z 21.júla 1603, doplnené r. 1610, potvrdené v Lučenci 2.mája 1611. Evanjelický seniorát bol zriadený 6.mája 1611 v Dobročskej kongregácii pod predsedníctvom Samuela Melíka. Na žilinskej synode 28.-30.3.1610 bol novohradský seniorát zadelený do Breznianskej ( banskej) superintendancie až do roku 1734. Prvú kanonickú vizitáciu v Kalinove konal superintendant Samuel Melík 20.januára 1615. Zo zápisnice sa dozvedáme, že zbor mal dvoch patrónov Baltazára a Štefana Etreovcov., ktorí darovali darovali zboru aj pozemky.. Vizitátor zaznamenal aj aj dôchodok zboru a farára, ktorý dostával naturálie aj z mlyna. ďalšiu vizitáciu konal Peter Sexty v roku 1624 v Kalinove , kde sa spomínajú fílie Breznička i Veľká Ves.

   Dejiny  ECAV v Brezničke sledujeme podľa pôsobenia kazateľov v Kalinove- Hrabove .  Farármi boli: Ján Naď 1590 – 1613, Samuel Benjamides 1613 -1615?, Andrej  Ondrej Altis 1615- 1622 , Simon Lestach 1622-1629, Pavel Kandidus 1630 -1638, ktorého pozvali z Ozdína, Juraj Lány 1638- 1646 ,začas bol aj v tureckom zajatí, zomrel v Kalinove. Iziáš Kaprini ( Caprini) 1647- 1654, Michal Góč ( Göts, Goets) 1654- 1674, predvolaný na bratislavský súd, v Leopoldove bol mučený aby sa vzdal ev. učenia, potom predaný na galeje do Neapolu, kde aj zomrel . Má pamätnú tabuľu v Kalinove.). Cirkevný zbor bol činný aj v čase prenasledovania evanjelikov.

   Kanonická vizitácia Juraja Schlégra v r. 1674 v Brezničke uvádza, že je fíliou Kalinova- Hrabova. Má oráčinu po ktorej platia desiatok cirkvi. Farárovi tak isto platia ako v Kalinove, kde sa urodí dva vozy sena. Školskému majstrovi platia 12 denárov a snop obilnín. Nedávno kúpili zvon pre každodenné používanie.

V Kalinove nie je kostol, len zvonica s dvoma zvonmi. Kostol je v dcérocirkvi v Hrabove. Tu majú pozlatený strieborný kalich s patenou. Uvedené sú príjmy farára. ( Kanonická vizitácia z r. 1674)

   V roku 1681 ev. farárom bol v Kalinove Ján Andreades, potom do roku 1690 Michal Balneatoris. Kanonická vizitácia Antala Žigmunda Ordódyho 29.septembra  1688 v Brezničke konštatuje, že z kostola sú už len ruiny a tak matkocirkev je v susednom Hrabove, kde je kostol. Uvedené sú príjmy cirkvi. Na území Brezničky vedľa cesty do Rovnian je oráčina, ktorá vydá 5 killa obilnín. Uvedené sú príjmy farára i školského majstra ( pozri v časti Školstvo).

 ( TÓTH, K. 2004)

     Ev. farárom v Kalinove- Hrabove v r. 1691- 93 bol Jeremiaš Pilárik.

Farárom do r. 1696 bol Daniel Haller, 1697- 1710 Samuel Galecius (Galetz).

  Pôvodný románsky kostol z 13. stor. bol ev. v r. 1703- 1711 obnovený a rozšírený predĺžením lode,

1710-1711 Ján Glosius, 1711- 1715 Ondrej Georgiades, 1717 -1728 Ján Andreades, 1728-1730,  1728- 1732 Ján Mičinský ( v r. 1731 ho zast. Ján Rotarides) , 1732-34 Ján Stranský, 1734- 1768 Jakub Nicolaides, senior. Od r. 1734 do r. 1893 bol Novohradský seniorát  zadelený do Breznianskej ( Banskej) superintenedencie. Viedli sa aj matriky narodených ( 1734- 1895), sobášených (1734- 1897), zomretých (1734- 1914) pre farský obvod Kalinovo a Hrabovo, Breznička, Pinciná a Veľká Ves) Ev. matriky sú uložené v Štátnom archíve v Banskej Bystrici). V r. 1763 v Hrabove ku kostolu pristavili drevenú vežu. V dcérocirkvi Veľká Ves bol ev. kostol postavený v r. 1772 ( veža v r. 1802). Farármi ďalej boli:1768- 1795 Alexander Farkaš, senior. Z druhého zv. rím.kat. matrík Kalinova s dozvedáme, že 1.septembra 1780 bol zosnulý Ondrej Morháč, obyvateľ kalinovskej fílie Brezničky, privezený do Kalinova a s kázňou v kostole aj pochovaný. Z toho vyplýva, že ani kalinovskí ev. kazatelia v tomto období nemohli vo svojich fíliách slobodne pochovávať a šíriť evanjélium.

Cisár Jozef II. vydal 25. októbra 1781 Tolerančný patent o náboženskej znášanlivosti v Rakúsku a Uhorsku. V r. 1781- 83 bola v kostole pristavaná priečna loď a v r. 1785 nová murovaná veža. Jednoloďový priestor s transpetom zaklenutý vo svätyni valenou klenbou ( so segmentovými lunetami) a v lodi českými placlkami. V interieri drevené protestantské chóry. Fasády hladké, veža členená lizénami. Oltár barokový (1744) polychromovaná drevorezba. Kazateľnica klasicistická, rustikálna luisézna, drevená s rozetami a festónmi, zhotovil stolár Nikolaides z B. Ďarmot r. 1771).( DRENKO, J. 2005)

   Zásady Tolerančného patentu dal Leopold II. schváliť na krajinskom sneme 1790/91 v Budíne a v Bratislave.

   Kým ev. kostol bol v Hrabove, fara vždy bola v Kalinove. Pôvodná drevená zbúraná 1749, 1775 premiestnená pre záplavy, novšie fary 1830, 1843.

V Kalinove  je uprostred obce zvonica baroková klasicistická z pol. 18. stor., renovovaná r. 1768, nová zvonica murovaná 1795 zvon.

    Farármi ďalej boli 1796- 1807 Ondrej Muránsky, senior, bol povolaný z Gemera z Hrušova, za jeho pôsobenia bol r. 1808 kalich preliaty t r. 1710 s nápisom, 1808- 1836 Ondrej Kováč, 1837- 1851 František Trsťanský.

   Najväčšie zásluhy o rozvoj fílie  Brezničky mal farár Juraj Bartolomeides, senior, ktorý tu pôsobil v r. 1851- 1904. Spočiatku sa bohoslužby robili v škole. V roku 1856 bola v Brezničke zriadená malá modlitebňa,  a v roku 1862 bol vybudovaný kostol a murovaná škola.

   Ev. kostol v Brezničke neskoroklasicistický sieňový, veža predstavaná pred hlavnú fasádu v r. 1882, členená pilastrami a zakončená vysokou ihlancovou strechou. Interiér s rovným stropom. Oltár klasicistický, typu oltárov s kazateľnicou, súčasný so stavbou kostola. ( Súpis pamiatok Slovenska I. 1967,

DRENKO,J.  2005).Obecná kronika Brezničky uvádza vežu z r. 1872).

 

 Farárom v r. 1908- 1952 bol Július Kalanda za jeho pôsobenia 30.9.1931 kúpili nový zvon do firmy Fischer z Trnavy. 2.9. ho vytiahli na vežu. Ďalšími farármi boli  1952-1987 Ján Kalanda, 1989- 1990 Ján Velebír, 1998 Marián Čop

 ( Mená farárov boli spracované podľa ADAMOVIČ, Š. 1940 rkp., Evanjelickej encyklopédie Slovenska 2001, a OKOLICSÁNYI, J. rkp. 1917, tlačou 2009).

   Adresár ECAV (2012) uvádza: Kalinovo Ev.a.v. farský úrad, Partizánska 84. 985 01 Kalinovo. Mgr. Dana Petrilová- zborová farárka; zborový dozorca Mgr. Jozef Trtol ( v r. 2012 odišiel do Modry), v súčasnosti je zbor. doz.

Kantorky: Želmíra Vančová, Ivana Ďurišová, Andrea Svorčíková; Bohoslužby 9:30 Breznička a Veľká Ves striadavo, 11.000 Kalinovo (NOS).

( Tranoscňius evanjelický kalendár na rok 2013. Tranoscius 2012, s.236)

 

    Prechádzkou v cintoríne zisťujeme rodové mená z Brezničky

   Pôvodný rímskokatolícky cintorín je pri rím. kat. koastole. Evanjelický cintorín je v stráni za tehelňou ( tu identiu mnohých hrobov zahladila zloba času).  Ilustratívne vyberáme rodové mená: Bahleda, Balkovský, Belica, Bošanec, Daučo, Gábor, Garaj, Géč, Geleta, Havel, Hlásnik, Hoffmann, Hrabec, Hronec, Kaiser, Kokavec, Kolimár, Korim, Križo, Laštík, Lörinčík, Menek, Mlynárik, Morháč,Ostrihoň, Pavel, Paľko, Sabó, Segeč, Slavkovský, Sršeň, Sýkora, Šichta, Šuľaj, Takáč, Thausz, Textoris, Urbašík, Vaculčiak, Varga, Vingárik...

 

   Medzi najstaršie zachované rodové mená patria Gábor , Morháč, Mlynárik

Niekoľko osobností pochovaných v Brezničke:

 Vyše 100 rokov sa dožil Pavol Melo z Brezničky zomrel 6.januára 2007.