Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Naša obec

Obec Breznička patrí podľa administratívneho členenia do okresu Poltár, ktorý je súčasťou Banskobystrického kraja.  Je jednou z 22 obcí okresu. Leží na sútoku Banského potoka s Ipľom, v severnej časti Lučenskej kotliny na nive a na severozápadných svahoch Slovenského Rudohoria obklopená z dvoch strán horami. Neďaleko sa nachádza vrch Veľká Skalica – 365 m nad m. Názov Banského potoka prezrádza staré ťažobné a prieskumné práce po železných rudách, ktoré sa nachádzajú v karbonátových žilách v okolí Cinobane. Geomorfologickou zvláštnosťou okolia Brezničky je zvláštny ohyb koryta Ipľa. Niva Ipľa sa tu náhle zúži na šírku 500 m a vytvára akúsi sigmoidu. Dôvodom tohto javu je zrejmé tektonické porušenie hornín okolia Brezničky. Ipeľ totiž náhle opustí koryto v línii Rovňany-Zelené po zlome smeru severozápad-juhovýchod a cez Brezničku sa napojí na ďalší zlom paralelného smeru v línii Kalinovo-Pinciná.  Katastrom obce prechádza navrhované maloplošné chránené územie Meandre Ipľa, ktoré predstavuje pestrú mozaiku lesných i nelesných spoločenstiev s výskytom viacerých chránených rastlinných aj živočíšnych  druhov. Nadmorská výška v strede obce je 215 m nad m. Pahorkatinný chotár tvoria štrky poltárskej formácie, kremence a kryštalické bridlice, bridlice, pieskovce a riečne uloženiny. Listnaté lesné plochy sú len vo východnej časti. Má hnedé lesné, illimerizované a nivné pôdy.

Po obnovení samosprávy obcí v roku 1990 obce znovu pocítili potrebu prezentovať svoju jedinečnosť prostredníctvom vlastného erbu, pečate a vlaky. Tie obce, ktorým sa zachoval ich historický symbol, majú pri rozhodovaní sa o voľbe svojho symbolu zjednodušenú prácu. Obec Breznička má svoju historickú pečať zachovanú a preto mohla byť graficky prenesená do erbového štítu, ktorého konečnú podobu schválila Heraldická komisia pri Ministerstve vnútra SR v Bratislave so zmenou pšeničných klasov na brezové vetvičky, čím sa obecný symbol stal tzv. hovoriacim.
Erb – v súlade s princípmi heraldiky sú v červenom štíte strieborné radlice – lemeš a čerieslo, ovenčené dvoma striebornými zlatolistými brezovými vetvičkami.

e-img-32

 

Technická infraštruktúra

V obci je vybudovaný vodovod. Nie je vybudovaná kanalizácia a čistička odpadových vôd. Cestná infraštruktúra je nevyhovujúca a tiež stav miestnych chodníkov. Dopravnú infraštruktúru v obci zabezpečujú Železnice SR a podniky SAD. Elektrická sieť je vyhovujúca, verejné osvetlenie tiež. Verejný rozhlas bol v roku 2010 obnovený. Obec je plynofikovaná.

 

Občianska a sociálna infraštruktúra

Školskú sieť v obci  Breznička tvorí základná škola a materská škola. V spádovej oblasti obce nie je zriadená žiadna stredná škola. Pri škole pracuje školský klub, domov dôchodcov obec nemá vybudovaný.

 

Zdravotná infraštruktúra

V obci nie sú žiadne ambulancie všeobecných ani odborných lekárov, chýba tiež lekáreň, tieto potreby občania riešia v okolí.
Kultúrna infraštruktúra, záujmová činnosť
V obci sa nachádza kultúrny dom . Knižnica je v správe obecného úradu. Obec má nový dom smútku. Obec má zriadený Dobrovoľný hasičský zbor, ktorý usporadúva rôzne súťaže a je po všetkých stránkach podporovaný obecným úradom. V obci sa nachádza aj futbalové ihrisko. Športové aktivity v obci zastrešuje TJ Tatran Breznička, ktorá pravidelne usporadúva stolnotenisové podujatia a futbalové súťaže. Kultúrno-záujmovú činnosť reprezentuje chrámový zbor Campana a Campanella ktoré už obec Breznička reprezentovali na mnohých podujatiach a súťažiach. Obecný úrad v Brezničke je pravidelným organizátorom osláv SNP a spoluorganizátorom folklórno-športového dňa s názvom Breznický Majáles, ktorý je spojený so stavaním mája, prehliadkou folklórnych súborov a heligonkárov z Brezničky a blízkeho okolia a rôznych športových disciplín pre deti, mládež ale aj dospelých. Pravidelné aktivity organizuje aj Slovenský zväz zdravotne postihnutých a Slovenský červený kríž.

 

Bývanie

Bývanie obyvateľov je riešené rodinnými domami v celkom počte 275, v obci je aj             5 bytoviek v ktorých sa nachádza spolu 20 bytov.

 

Územie a obyvatelia obce Breznička

Z hľadiska geomorfologického členenia sa obec Breznička nachádza na rozhraní oblasti Lučenecko-Košickej zníženiny a Slovenského Rudohoria. Oblasť Lučenecko-Košickej zníženiny je v území reprezentovaná celkom Juhoslovenskej kotliny, podcelku Lučenecká kotlina, časti Poltárska pahorkatina. Oblasť Slovenského Rudohoria je reprezentovaná celkom Revúckej vrchoviny, podcelkom Cinobanské predhorie. Obec Breznička leží v nadmorskej výške 219,1 m. nad m.
Leží na juhu Banskobystrického samosprávneho kraja na území historického Novohradu, na spojnici dvoch okresných miest Poltár ( 4,6 km) a Lučenec (11.1 km). Je vzdialená len 9 km od cestnej komunikácie I. triedy Bratislava – Zvolen – Košice. Zároveň sa nachádza v blízkosti medzinárodnej cestnej a železničnej trasy Zvolen – Šalgotarián.
Obec Breznička má  celkovú rozlohu 921,1 ha, ktoré tvorí obec Breznička a časť Červeň.

 

 PRÍRODNÉ  POMERY

         Polohopis: Breznička, historický región Novohrad, okres Poltár, VÚC Banská Bystrica, štát Slovenská republika. Nadmorská výška 215 m stred obce, 210 – 350 v chotári. Miestne časti Breznička, Červeň, Močiar. Rozloha 1 496 ha. Zemepisné súradnice: ZŠ 48°26´, ZD 19° 45´ . Obec leží 10 km SSV od Lučenca.

   Breznička leží v severnej časti Slovenského Rudohoria. Pahorkatinný chotár tvoria štrky poltárskej formácie, kremence a kryštalické bridlice, pieskovce a riečne uloženiny.

  Historické názvy honov: Kopaniská, Prostredný hŕbok, Pod močiar, Vinný hrb, Podbreziny, Teľak, Maďaráš, Kopan, Zahlbokým,Kapustnice, Lazy,Španica?

„Komprosessorat“: Haškovka, Cicvar, Tóviky, Lišťa diera, Turková dolinka, Strmý briežok. ( Obecná kronika I. Breznička)

  Geografické názvy: Breznička, Červeň, Banský potok- vodný tok, Bôriček  (Borček, Bôrček)- vrch, Budáčovci- samota, Červeň- samota, Dolná hora – les, Dubník- les, Háj- les, vrch, Haškovka- vrch, Hlboké – pole, Hliny- les aj pole, Hrádok – les, Ipeľ – vodný tok, Kozí chrbát – pole, Krížovská pustatina- samota, Kúpeľ- les, Lazy- lúka, Močiar- samota, Močiar- pole, Pod cestou – pole, Vinný hrb- pole.( Geografické názvy 1992)

  Geomorfologicke začlenenie: Sústava Alpsko- himalájska, podsústava: Karpaty, provincia. Západné Karpaty, subprovincia. Vnútorné Západné Karpaty, oblasť Slovenské Rudohorie, celok: Revúcka vrchovina, podcelky: Cinobanské predhorie a Lučenská Kotlina ( MICHAL, P. 1985 )

  Z kopcov chotára spomenieme Skalica (352 m), Rovňanský vrch (318), Cicvár

(314), Borčok ( Stráža 308), Tovik (273 m. n. m.). Geomorfologickou zvlášnosťou okolia Brezničky je zaujímavý ohyb koryta Ipľa. Niva Ipľa sa tu náhle zúži na šírku 500 m a vytvára akúsi sigmoidu. Dôvodom tohto javu je zrejme tektonické porušenie hornín okolia Brezničky. Po zlome smerom SZ- na JV ( Rovňany- Zelené), cez Brezničku sa napája na ďalší zlom paralelne v smeru línie Kalinovo – Pinciná.

 

   Geologické a mineralogické pomery:

  Chotár obce leží v severnej časti Lučeneckej kotliny a na juhovýchodných svahoch Slovenského Rudohoria. Jeho územie je geologicky budované horninami karbónu gemerikum ( bridlice s polohou pieskovcov, karbonátov a bázických intruzív) a pliocennými sedimentmi.

   Minerály serpentinitov vystupujú na ľavom brehu Ipľa medzi obcami Breznička a Kalinovo, a to na JJV od Brezničky, v oblasti vrchu Bôrčok, Stráža a severne a severovýchodne od neho pri osade Červeň. Rozloha telesa je cca 1500 x 100- 400 m, mocnosť 50 – 250 m. Serpentinit je jemnozrnný až celistvý, tmavozelený. Jeho podložie tvoria bridlice až fylity a metakvarcity.

 

  Aktinolit- v serpentinite. Antigorit ( pikrolit) - jemnolístkovitý, šupinkovitý. Azbest amfibolový- niekoľko cm  na vrchu Bôrčok. Feromagnezit (breunnerit),

 spolu s mastencom.  Goethit- vzácny. Grafit- zastúpený v okrajovej časti serpentinitu. Hematit a Chalkopyrit- vzácny,Chlority časti serpetinitu spolu s rutilom a grafitom. Chryzotilazbest- pozdĺžne vláknitý, ohybný, svetlosivej farby max. zistená dĺžka vlákien až 170 mm. Ložisko so zásobami 10 mil. ton. Ilmenit- hojný. Karbonáty, Kobaltín- sporadicky. Limonit vystupuje najmä na S od osady Červeň. Magnetit- drobné zrnká. Magnezit- „amorfný“ vzniká spolu s mastencom rozkladom serpentinitu. Mastenec- zhluky, šošovky, žily. pri osade Červeň postupne prechádza do mastencových bridlíc. Millerit a Pentlandit- vzácny, Pyrit- sporadický, Pyrotín- vzácny, Rutil- zriedkavý. Titanit odroda leukoxén- zriedkavý. Minerály chloritických bridlíc. Magnetit- oktaedrické XX až 6 mm, veľké.  Žiaruvzdorné íly. Asi 2 km od obce v depresii paleozoického reliéfu Ipeľskej kotliny sa nachádza prakticky ťažné ložisko žiaruvzdorných, kameninových ílov. Tvorí ho 3 až 4 m mocná poloha ílov, sivých až tmavosivých, svetlosivých, bielych alebo piesčitých, vhodných na výrobu šamotu. Ložisko je viazané na tzv. poltársku formáciu, Ďalšie výskyty žiaruvzdorných ílov sú na lokalite Červeň- 1,5 km na J od obce. Na zložení ílov sa zúčastňujú kaolinit, illit a halloyzit. Ďalej sa zistil gibbsit, diaspor a montmorillonit.   Kaolinit- je zastúpený s veľkosťou častíc od 0,3 do 0,8 mikrónov. ( KODEŘA, M. a kol. I. 1986)

  Klimatické pomery. Priemerná ročná teplota je 9,1 °C, júlová 20,1 °C, januárová -3,2°C. Priemerný ročný úhrn zrážok je 619 mm. Údaje sú z meteorologickej a zrážkomernej stanice Poltár, Kalinovo.

   V tabuľkách uvádzame hodnoty zo stanice Boľkovce.

   Hydrologické pomery.

    Riečnou osou územia je Ipeľ ( 1135 Ipul, 1246 Ipol. Pramenní v Z časti Slovenského Rudohoria. Etymologický výklad názvu je buď predslovanský, alebo slovansko - slovenský v pôvodnom význame „ rieka“, „potok“.

Ipeľ pramení v Z často Slov. Rudohoria vo výške 1 050 m. Tečie j.v. až južným smerom. 232,5 km dlhý ľavostranný prítok Dunaja.

    Breznica- dnešný Cinobanský ( Banský) potok sa v stredoveku, ba až do 19. storočia nazýval Breznica.  V r. 1279 pod názvom aqua Berzence. Slovanský názov Breznica sa v maďarčine vyvíjal takto: sloven. Breznica- maď. Breznice- Brezenice - Berzence. Banský potok 19,8 km pramení v Z časti Slovenského Rudohoria vo výške 890 m, ústi pri obci Breznička vo výške 220 m

    Brezovsko-pramenní aj ústi v katastri obce Breznička. ( MAJTÁN, M.-

ŽIGO,P. 1999).

    Pôdy. Breznička má hnedé, lesné , illimerizované a nivné pôdy. Najrozšírenejším pôdnym typom je hnedá pôdy ( kambizem), menšie plochy pokrýva lesná a illimerizovaná pôda ( luvizem) a nivné pôdy ( fluvizem).

 

   Flóra ( Rastlinstvo)

   O bohatstve flóry svedčia aj miestne a chotárne názvy: Breznička, Brezovo, Hrabovo, Hájiky, Maky, Zelené, Dolný les, Podbreziny, Vinný hrb a i.

   Breznička a okolie patrí do teplomilnej panónskej flóry a to do podoblasti matranskej a severné územie do oblasti predkarpatskej flóry. Hranice medzi jednotlivými fytogeografickými jednotkami nie sú ostré, mnohé druhy prenikli z jednej oblasti do druhej.

  Listnaté lesné plochy sú prevažne vo východnej časti. Z bežných druhov spomenieme dreviny: dub sivozelený, dub žltkastý, dub cerový, hrab obyčajný, buk lesný, breza bradavičnatá. Menej často sa vyskytuje javor poľný, lipa malolistá a veľkolistá, čerešňa vtáčia, hruška divá, jabloň planá. Častý je aj introdukovaný agát biely a topole.

  Z krovín najčastejšia je trnka obyčajná, potom lieska obyčajná a vtáči zob.

 Z bylín sa tu vyskytujú vzácne rastliny ako Korunka strakatá, waldštajnska kuklíková, prilbica moldavská, zubačka žľaznatá, šafran Heuffelov, ostrica sedmohradská a i. V dubových lesoch medzi zeleným a Brezničkou je hojná ostrica zakrpatená. Z trávinných druhov ( kostravy, lipnice a i.).

 

   XXII. Tábor ochrancov prírody v Uhorskom ( 1986) zmapoval čiastočne aj flóru okolia Brezničky. ( MAGIC,D. 1986,1987, DRENKO,J. 2004).

  Priamo v obci sú lipy, tuje a rôzne ihličnaté  a ovocné stromy a kríky.

Kultúrne rastliny pozri v časti poľnohospodárstvo.

 

  Huby sú organizmy bez chlorofylu. Žijú vo vodách, pôde na stromoch i živočíchov. Medzi jedlé huby patria hríb dubový, kozák hrabavý, plávky, rydzíky, kuriatka a i. Pozor na jedovaté muchotrávky a parazity na ovocných stromov ako ohňovec a sírovec.

 

  Súčasný vegetačný kryt tvoria pôvodné lesy na sklonitých svahoch. Lužné lesy boli takmer odstránené ( zachovali sa len brehové porasty) a ich stanovištia zaujali náhradné lúčne spoločenstvá, ktoré v posledných rokoch boli rozorané a premenené na polia. Časť dubovo- hrabových lesov bola človekom zmenená na polia alebo pastviny.

  Breznička a okolie patrí do kotlinovej oráčinovej krajiny.

 

      Fauna ( Živočíšstvo)

      Región patrí do palearktickej zoogeografickej oblasti do podoblasti eurosibírskej a zóny listnatých lesov.

    Z bezstavovcov je bohato zastúpený hmyz ( rôzne chrobáky, motýle a i.). Doložený je výskyt modlivky zelenej, koníka stepného, pestroňa vlkovcovitého. Z chrobákov napr. bystrušky, roháč veľký a i. Rak riečny sa tu už nevyskytuje.

    Zo stavovcov: sa tu vyskytujú ryby: mrena obyčajná, šťuka obyčajná, zriedka kolok menší, jalec hlavatý, kapor obyčajný, belička obyčajná.

   Obojživelníky: ropucha zelená, skokan zelený, rosnička zelená, salamandra škvrnitá, mlok obyčajný, slepúch krehký a i.

   Plazy: užovka obyčajná, užovka stromová, jašterica obyčajná, múrová, zelená, vzácne i vretenica!Vtáky- bohatá je vodná ornitofauna ( blízkosť vodných nádrží a rybníkov v Petrovci), rieka Ipeľ a jeho prítoky. Napr. kačica divá, potáplica malá, chavkoš nočný, bučiačik obyčajný, chochlačka sivá, kaňa močiarna a i.

 Vyskytujú sa tu jarabica poľná, bažant obyčajný, bocian biely, vrana obyčajná, straka obyčajná, hrdličky poľná, lastovička obyčajná, drozd čierny, vrabec domový, sova obyčajná a i. V lesoch dravce : krahulec, myšiak, jastrab a i.

  Cicavce: jež obyčajný, krt obyčajný, piskor, netopier, veverica a i.

   Užitková srstnatá zver: srnčia, jelenia, danielia, muflonia, diviačia, zajace.

Škodlivá srstnatá: líška, kuna, hranostaj, lasica, mačka divá, tchor obyčajný a i.

Sporadicky sa tu objavil už aj medveď hnedý.( DRENKO,J. 2007)

Domáce zvieratá pozri v časti Poľnohospodárstvo.

 

  Ochrana prírody, krajiny a životného prostredia.

   Medzi motívy ochrany prírody patria hospodárske, vedecké, zdravotné, výchovné a kultúrne motívy. Chráni sa neživá i živá príroda, ovzdušie, vodstvo.

   Mineralogická lokalita Breznička dáva možnosť náučno- výchovného využívania aj pre školskú mládež. Mineralogická pestrosť je daná vystupovaním ostrovu ultrabázických hornín typu serpentínitov, na ktoré sú viazané okrem iného výskyty chryzotil- azbestov. Výsledkom geologicko- prieskumných prác bolo vyrazenie banských diel ( dnes už zavalených), na úpätí ktorých vznikli

 odvaly ( haldy) vyťaženého materiálu. Dostupnosť lokality je z Brezničky cestou smerom na Červeň a potom lesným chodníčkom nad ľavým brehom rieky Ipeľ na západné úpätie kóty Borčok ( 300 m). Odvaly poskytujú pestrú horni- novú a mineralogickú škálu tohto serpentinitového masívu. Medzi mineralogi- cky najatraktívnejšie patria vláknité agregáty chryzolitu spolu s antigoritom a lizarditom. Návštevníkov upútajú, často veľké kusy radiálne lúčovitých svetlozelených kryštálov aktinolitu. Pre školské zbierky možno odobrať ukážky mastencov, v serpentinitoch možno nájsť menšie zrnká svetlozeleného olivínu. Nie sú vylúčené i ďalšie zaujímavé nálezy. ( GALVÁNEK, J. 1987).

 

      Z floristického a fytogeografického hľadiska si zasluhuje mimoriadnu pozornosť ochrana a výskyt korunky strakatej na vlhkých lúkach. Najväčšia časť prekrásnej lokality pri Brezničke a Zelenom bola zlikvidovaná premenou lúk na oráčiny. Ide teda len o zvyšky na severnom okraji rozšírenia. Miesta výskytu je treba evidovať a sledovať dynamiku populácie. K záchrane tohto nášho vzácneho a veľmi ohrozeného druhu by prispelo prispôsobenie termínu kosenia lúk, tak aby sa na pôdu mohlo vysiať prirodzene čo najviac semena korunky. Posledné zvyšky lokality treba chrániť pred poškodzovaním ( trhaním kvetov). Mimoriadne treba chrániť bielokveté kvety. ( MAGIC, D. 1987)

    Alúvium rieky Ipeľ II, úsek Kalinovo- Breznička, Lučenská kotlina, katastrálne územie Kalinovo-, Breznička. Ide o pás aluviálnych lúk s meandro-

vitým tokom rieky Ipeľ. Brehy sú porastené staršími porastmi vŕb a jelše lepkavej. Územie tvorí zachovalý prírodný celok dosial nedotknutý urbanizá- ciou. Vyskytujú sa tu cenné biocenózy s charakteristickými a zriedkavými i chránenými druhmi rastlín a močiarneho vtáctva. Územie pôsobí zároveň ako esteticky mimoriadne cenný krajinný prvok. Treba ho vyhlásiť za chránené nálezisko, ktoré predstavuje pestrú mozaiku lesných i nelesných spoločenstiev s výskytom chránených rastlín i živočíchov. Lúka pod horou na východ od Brezničky v údolí Ipľa s bohatým výskytom šafrána Heuffelovho ako najjužnejšia dosiaľ neevidovaná lokalita.  (HALAJ, J. 1985)

 

   Chránený strom  Dub pri Brezničke. Dub letný ( iné pramene uvádzajú sivozelený) osada Močiar,( parcela č. 576/23/. bol vyhlásený za chránený strom r. 1986 s výmerou ochranného pása 0,032 ha (zakazuje sa opiľovanie vetiev, odieranie kôry, manipulácia s ohňom, chemickými prostriedkami, znečisťova- anie). Strom je už napadnutý škodcom,  uplatňuje  sa v poľnohospodárskej krajine ako solitér s esteticko- krajinárskou hodnotou. Je 22 m vysoký ,má súmernú guľovitú korunu, nasadenú vo výške 4 m, jej šírka je 20 m s obvodom kmeňa v poprsnej výške 330 cm., obvod koreňových nábehov 504 cm. Vek sa odhaduje na 320 rokov Viažu sa k nemu i historické udalosti z obdobia I. a II. svetovej vojny ( orientačný bod pri presune vojsk a svedkov bojov odohráva- júcich sa v jeho okolí). Strom za chránený prírodný výtvor navrhla Božena Filová z Brezničky- Močiar. ( BEŇOVÁ, E. 1987, GIERTLOVÁ, E. 1994).

   Prírodná rezervácia Hrabovo, s výmerou 15,5271 ha v k. ú Kalinovo vyhlásené v roku 1998. Pri obecnom úrade v Brezničke sa nachádza informačná tabuľa cyklistického náučného chodníka, ktorého trasa vedie z Lučenca cez Brezničku do Málinca.

   Máme krásnu a bohatú prírodu. Nechovajme sa k nej ako dobyvatelia, podmanitelia, ale ako rozumní a citliví hospodári. Len tak ju zachováme krásnu, zdravú a bohatú aj pre radosť budúcich pokolení.

 

 Literatúra k I. kapitole: Prírodné pomery

 

BEŇOVÁ, E. (1987): Evidencia vzácnych a historicky významných stromov..

                     In. XXII. Tábor ochrancov prírody. Prehľad odborných výsledkov.

                       Bratislava- Lučenec: ONV OK Lc, SZOP a K ÚV Ba s.85-86.

Bociany- Breznička. In. Novohradské noviny, Lučenec, 20.04.2009, s.3.

CVACHOVÁ, A.-DAROLA, J.(1980): Ochrana rastlín a živočíchov. SKNV

                             Banská Bystrica.

DRENKO, J.( 2004): Flóra Lučenca. Lučenec: OÚ ŽP. 84 s.

DRENKO, J.:(2007): Fauna Lučenca a okolia. Lučenec: OÚ ŽP, 76 s.

DRENKO , J.:(2012): Prírodná topografia Lučenca. OÚ ŽP ,92 s.

GALVÁNEK, J.(1987): Zhodnotenie vybratých geologických lokalít.

                        XXII. TOP-u z hľadiska ochrany. In. XXII. Tábor c.d. s.38-39.

GIERTLOVÁ, E.(1994): Dub pri Brezničke. In. REKUS, roč.4,č.2, s.3. obr.

HALAJ, J.(1985): Ochrana prírody v okresoch. In. Novohrad. Regionálna

                                vlastivedná monografia 1. Príroda. Osveta s.292.

KODEŘA, M. a kol.(1986): Topografická mineralógia Slovenska. I.

                                               Veda vyd. SAV ,Bratislava, s. 230- 232.

Kol. aut. ( 1992): Geologické názvy okresu Lučenec. Bratislava: SÚG a K

                             v Geodetickom a kartografickom ústave, Bratislava, s.17.

MAGIC, D.(1986): Rastlinstvo Horného Poiplia. In. XXII. Tábor ochrany

                                prírody. Exkurzný sprievodca. Lučenec ONV PK a

                                OV SZOP a K, s.28-31.

MAGIC, D.(1987): Výsledky práce botanickej sekcie na XXII. TOP-e.

                      In. XXII. Tábor ochrancov prírody. Prehľad odb. výsledkov.

                                       c. d. ,s. 59 -60.

MAJTÁN, M.- ŽIGO, P.(1999): Hydronymia povodia Ipľa. FFUK a JÚ Ľ.

                                                   Štúra, s.10, 14, 31-32.

MICHAL, P. (1985): In. Sloboda, J.: Novohrad. Regionálna vlastivedná

                                   monografia Novohrad 1. Príroda, c. d. s.20.

OBECNÁ KRONIKA I. Breznička, uložená na OÚ v Brezničke.

SALAJ, J. ( 1987): Ekologické rozšírenie vtákov Lučeneckej kotliny. Osveta

                              187 s.

VARSÍK, R.(1990): Slovanské ( slovenské) názvy riek na Slovensku a ich

                                prevzatie Maďarmi v 10.-12.storočí. ( Príspevok etno-

                                genéze Slovákov). Bratislava, SAV, s.66.

VASS, D.- ELEČKO, M. a kol.( 1992, 2007): Geologická mapa Lučenskej

                   kotliny a Cerovej vrchoviny 1.50 000 s vysvetl.. GÚ DŠ Bratislava.

                   Geológia Lučenskej kotliny... GÚ DŠ, Bratislava, 284 s.