Naša obec
Obec Breznička patrí podľa administratívneho členenia do okresu Poltár, ktorý je súčasťou Banskobystrického kraja. Je jednou z 22 obcí okresu. Leží na sútoku Banského potoka s Ipľom, v severnej časti Lučenskej kotliny na nive a na severozápadných svahoch Slovenského Rudohoria obklopená z dvoch strán horami. Neďaleko sa nachádza vrch Veľká Skalica – 365 m nad m. Názov Banského potoka prezrádza staré ťažobné a prieskumné práce po železných rudách, ktoré sa nachádzajú v karbonátových žilách v okolí Cinobane. Geomorfologickou zvláštnosťou okolia Brezničky je zvláštny ohyb koryta Ipľa. Niva Ipľa sa tu náhle zúži na šírku 500 m a vytvára akúsi sigmoidu. Dôvodom tohto javu je zrejmé tektonické porušenie hornín okolia Brezničky. Ipeľ totiž náhle opustí koryto v línii Rovňany-Zelené po zlome smeru severozápad-juhovýchod a cez Brezničku sa napojí na ďalší zlom paralelného smeru v línii Kalinovo-Pinciná. Katastrom obce prechádza navrhované maloplošné chránené územie Meandre Ipľa, ktoré predstavuje pestrú mozaiku lesných i nelesných spoločenstiev s výskytom viacerých chránených rastlinných aj živočíšnych druhov. Nadmorská výška v strede obce je 215 m nad m. Pahorkatinný chotár tvoria štrky poltárskej formácie, kremence a kryštalické bridlice, bridlice, pieskovce a riečne uloženiny. Listnaté lesné plochy sú len vo východnej časti. Má hnedé lesné, illimerizované a nivné pôdy.
Po obnovení samosprávy obcí v roku 1990 obce znovu pocítili potrebu prezentovať svoju jedinečnosť prostredníctvom vlastného erbu, pečate a vlaky. Tie obce, ktorým sa zachoval ich historický symbol, majú pri rozhodovaní sa o voľbe svojho symbolu zjednodušenú prácu. Obec Breznička má svoju historickú pečať zachovanú a preto mohla byť graficky prenesená do erbového štítu, ktorého konečnú podobu schválila Heraldická komisia pri Ministerstve vnútra SR v Bratislave so zmenou pšeničných klasov na brezové vetvičky, čím sa obecný symbol stal tzv. hovoriacim.
Erb – v súlade s princípmi heraldiky sú v červenom štíte strieborné radlice – lemeš a čerieslo, ovenčené dvoma striebornými zlatolistými brezovými vetvičkami.
Technická infraštruktúra
V obci je vybudovaný vodovod. Nie je vybudovaná kanalizácia a čistička odpadových vôd. Cestná infraštruktúra je nevyhovujúca a tiež stav miestnych chodníkov. Dopravnú infraštruktúru v obci zabezpečujú Železnice SR a podniky SAD. Elektrická sieť je vyhovujúca, verejné osvetlenie tiež. Verejný rozhlas bol v roku 2010 obnovený. Obec je plynofikovaná.
Občianska a sociálna infraštruktúra
Školskú sieť v obci Breznička tvorí základná škola a materská škola. V spádovej oblasti obce nie je zriadená žiadna stredná škola. Pri škole pracuje školský klub, domov dôchodcov obec nemá vybudovaný.
Zdravotná infraštruktúra
V obci nie sú žiadne ambulancie všeobecných ani odborných lekárov, chýba tiež lekáreň, tieto potreby občania riešia v okolí.
Kultúrna infraštruktúra, záujmová činnosť
V obci sa nachádza kultúrny dom . Knižnica je v správe obecného úradu. Obec má nový dom smútku. Obec má zriadený Dobrovoľný hasičský zbor, ktorý usporadúva rôzne súťaže a je po všetkých stránkach podporovaný obecným úradom. V obci sa nachádza aj futbalové ihrisko. Športové aktivity v obci zastrešuje TJ Tatran Breznička, ktorá pravidelne usporadúva stolnotenisové podujatia a futbalové súťaže. Kultúrno-záujmovú činnosť reprezentuje chrámový zbor Campana a Campanella ktoré už obec Breznička reprezentovali na mnohých podujatiach a súťažiach. Obecný úrad v Brezničke je pravidelným organizátorom osláv SNP a spoluorganizátorom folklórno-športového dňa s názvom Breznický Majáles, ktorý je spojený so stavaním mája, prehliadkou folklórnych súborov a heligonkárov z Brezničky a blízkeho okolia a rôznych športových disciplín pre deti, mládež ale aj dospelých. Pravidelné aktivity organizuje aj Slovenský zväz zdravotne postihnutých a Slovenský červený kríž.
Bývanie
Bývanie obyvateľov je riešené rodinnými domami v celkom počte 275, v obci je aj 5 bytoviek v ktorých sa nachádza spolu 20 bytov.
Územie a obyvatelia obce Breznička
Z hľadiska geomorfologického členenia sa obec Breznička nachádza na rozhraní oblasti Lučenecko-Košickej zníženiny a Slovenského Rudohoria. Oblasť Lučenecko-Košickej zníženiny je v území reprezentovaná celkom Juhoslovenskej kotliny, podcelku Lučenecká kotlina, časti Poltárska pahorkatina. Oblasť Slovenského Rudohoria je reprezentovaná celkom Revúckej vrchoviny, podcelkom Cinobanské predhorie. Obec Breznička leží v nadmorskej výške 219,1 m. nad m.
Leží na juhu Banskobystrického samosprávneho kraja na území historického Novohradu, na spojnici dvoch okresných miest Poltár ( 4,6 km) a Lučenec (11.1 km). Je vzdialená len 9 km od cestnej komunikácie I. triedy Bratislava – Zvolen – Košice. Zároveň sa nachádza v blízkosti medzinárodnej cestnej a železničnej trasy Zvolen – Šalgotarián.
Obec Breznička má celkovú rozlohu 921,1 ha, ktoré tvorí obec Breznička a časť Červeň.
PRÍRODNÉ POMERY
Polohopis: Breznička, historický región Novohrad, okres Poltár, VÚC Banská Bystrica, štát Slovenská republika. Nadmorská výška 215 m stred obce, 210 – 350 v chotári. Miestne časti Breznička, Červeň, Močiar. Rozloha 1 496 ha. Zemepisné súradnice: ZŠ 48°26´, ZD 19° 45´ . Obec leží 10 km SSV od Lučenca.
Breznička leží v severnej časti Slovenského Rudohoria. Pahorkatinný chotár tvoria štrky poltárskej formácie, kremence a kryštalické bridlice, pieskovce a riečne uloženiny.
Historické názvy honov: Kopaniská, Prostredný hŕbok, Pod močiar, Vinný hrb, Podbreziny, Teľak, Maďaráš, Kopan, Zahlbokým,Kapustnice, Lazy,Španica?
„Komprosessorat“: Haškovka, Cicvar, Tóviky, Lišťa diera, Turková dolinka, Strmý briežok. ( Obecná kronika I. Breznička)
Geografické názvy: Breznička, Červeň, Banský potok- vodný tok, Bôriček (Borček, Bôrček)- vrch, Budáčovci- samota, Červeň- samota, Dolná hora – les, Dubník- les, Háj- les, vrch, Haškovka- vrch, Hlboké – pole, Hliny- les aj pole, Hrádok – les, Ipeľ – vodný tok, Kozí chrbát – pole, Krížovská pustatina- samota, Kúpeľ- les, Lazy- lúka, Močiar- samota, Močiar- pole, Pod cestou – pole, Vinný hrb- pole.( Geografické názvy 1992)
Geomorfologicke začlenenie: Sústava Alpsko- himalájska, podsústava: Karpaty, provincia. Západné Karpaty, subprovincia. Vnútorné Západné Karpaty, oblasť Slovenské Rudohorie, celok: Revúcka vrchovina, podcelky: Cinobanské predhorie a Lučenská Kotlina ( MICHAL, P. 1985 )
Z kopcov chotára spomenieme Skalica (352 m), Rovňanský vrch (318), Cicvár
(314), Borčok ( Stráža 308), Tovik (273 m. n. m.). Geomorfologickou zvlášnosťou okolia Brezničky je zaujímavý ohyb koryta Ipľa. Niva Ipľa sa tu náhle zúži na šírku 500 m a vytvára akúsi sigmoidu. Dôvodom tohto javu je zrejme tektonické porušenie hornín okolia Brezničky. Po zlome smerom SZ- na JV ( Rovňany- Zelené), cez Brezničku sa napája na ďalší zlom paralelne v smeru línie Kalinovo – Pinciná.
Geologické a mineralogické pomery:
Chotár obce leží v severnej časti Lučeneckej kotliny a na juhovýchodných svahoch Slovenského Rudohoria. Jeho územie je geologicky budované horninami karbónu gemerikum ( bridlice s polohou pieskovcov, karbonátov a bázických intruzív) a pliocennými sedimentmi.
Minerály serpentinitov vystupujú na ľavom brehu Ipľa medzi obcami Breznička a Kalinovo, a to na JJV od Brezničky, v oblasti vrchu Bôrčok, Stráža a severne a severovýchodne od neho pri osade Červeň. Rozloha telesa je cca 1500 x 100- 400 m, mocnosť 50 – 250 m. Serpentinit je jemnozrnný až celistvý, tmavozelený. Jeho podložie tvoria bridlice až fylity a metakvarcity.
Aktinolit- v serpentinite. Antigorit ( pikrolit) - jemnolístkovitý, šupinkovitý. Azbest amfibolový- niekoľko cm na vrchu Bôrčok. Feromagnezit (breunnerit),
spolu s mastencom. Goethit- vzácny. Grafit- zastúpený v okrajovej časti serpentinitu. Hematit a Chalkopyrit- vzácny,Chlority časti serpetinitu spolu s rutilom a grafitom. Chryzotilazbest- pozdĺžne vláknitý, ohybný, svetlosivej farby max. zistená dĺžka vlákien až 170 mm. Ložisko so zásobami 10 mil. ton. Ilmenit- hojný. Karbonáty, Kobaltín- sporadicky. Limonit vystupuje najmä na S od osady Červeň. Magnetit- drobné zrnká. Magnezit- „amorfný“ vzniká spolu s mastencom rozkladom serpentinitu. Mastenec- zhluky, šošovky, žily. pri osade Červeň postupne prechádza do mastencových bridlíc. Millerit a Pentlandit- vzácny, Pyrit- sporadický, Pyrotín- vzácny, Rutil- zriedkavý. Titanit odroda leukoxén- zriedkavý. Minerály chloritických bridlíc. Magnetit- oktaedrické XX až 6 mm, veľké. Žiaruvzdorné íly. Asi 2 km od obce v depresii paleozoického reliéfu Ipeľskej kotliny sa nachádza prakticky ťažné ložisko žiaruvzdorných, kameninových ílov. Tvorí ho 3 až 4 m mocná poloha ílov, sivých až tmavosivých, svetlosivých, bielych alebo piesčitých, vhodných na výrobu šamotu. Ložisko je viazané na tzv. poltársku formáciu, Ďalšie výskyty žiaruvzdorných ílov sú na lokalite Červeň- 1,5 km na J od obce. Na zložení ílov sa zúčastňujú kaolinit, illit a halloyzit. Ďalej sa zistil gibbsit, diaspor a montmorillonit. Kaolinit- je zastúpený s veľkosťou častíc od 0,3 do 0,8 mikrónov. ( KODEŘA, M. a kol. I. 1986)
Klimatické pomery. Priemerná ročná teplota je 9,1 °C, júlová 20,1 °C, januárová -3,2°C. Priemerný ročný úhrn zrážok je 619 mm. Údaje sú z meteorologickej a zrážkomernej stanice Poltár, Kalinovo.
V tabuľkách uvádzame hodnoty zo stanice Boľkovce.
Hydrologické pomery.
Riečnou osou územia je Ipeľ ( 1135 Ipul, 1246 Ipol. Pramenní v Z časti Slovenského Rudohoria. Etymologický výklad názvu je buď predslovanský, alebo slovansko - slovenský v pôvodnom význame „ rieka“, „potok“.
Ipeľ pramení v Z často Slov. Rudohoria vo výške 1 050 m. Tečie j.v. až južným smerom. 232,5 km dlhý ľavostranný prítok Dunaja.
Breznica- dnešný Cinobanský ( Banský) potok sa v stredoveku, ba až do 19. storočia nazýval Breznica. V r. 1279 pod názvom aqua Berzence. Slovanský názov Breznica sa v maďarčine vyvíjal takto: sloven. Breznica- maď. Breznice- Brezenice - Berzence. Banský potok 19,8 km pramení v Z časti Slovenského Rudohoria vo výške 890 m, ústi pri obci Breznička vo výške 220 m
Brezovsko-pramenní aj ústi v katastri obce Breznička. ( MAJTÁN, M.-
ŽIGO,P. 1999).
Pôdy. Breznička má hnedé, lesné , illimerizované a nivné pôdy. Najrozšírenejším pôdnym typom je hnedá pôdy ( kambizem), menšie plochy pokrýva lesná a illimerizovaná pôda ( luvizem) a nivné pôdy ( fluvizem).
Flóra ( Rastlinstvo)
O bohatstve flóry svedčia aj miestne a chotárne názvy: Breznička, Brezovo, Hrabovo, Hájiky, Maky, Zelené, Dolný les, Podbreziny, Vinný hrb a i.
Breznička a okolie patrí do teplomilnej panónskej flóry a to do podoblasti matranskej a severné územie do oblasti predkarpatskej flóry. Hranice medzi jednotlivými fytogeografickými jednotkami nie sú ostré, mnohé druhy prenikli z jednej oblasti do druhej.
Listnaté lesné plochy sú prevažne vo východnej časti. Z bežných druhov spomenieme dreviny: dub sivozelený, dub žltkastý, dub cerový, hrab obyčajný, buk lesný, breza bradavičnatá. Menej často sa vyskytuje javor poľný, lipa malolistá a veľkolistá, čerešňa vtáčia, hruška divá, jabloň planá. Častý je aj introdukovaný agát biely a topole.
Z krovín najčastejšia je trnka obyčajná, potom lieska obyčajná a vtáči zob.
Z bylín sa tu vyskytujú vzácne rastliny ako Korunka strakatá, waldštajnska kuklíková, prilbica moldavská, zubačka žľaznatá, šafran Heuffelov, ostrica sedmohradská a i. V dubových lesoch medzi zeleným a Brezničkou je hojná ostrica zakrpatená. Z trávinných druhov ( kostravy, lipnice a i.).
XXII. Tábor ochrancov prírody v Uhorskom ( 1986) zmapoval čiastočne aj flóru okolia Brezničky. ( MAGIC,D. 1986,1987, DRENKO,J. 2004).
Priamo v obci sú lipy, tuje a rôzne ihličnaté a ovocné stromy a kríky.
Kultúrne rastliny pozri v časti poľnohospodárstvo.
Huby sú organizmy bez chlorofylu. Žijú vo vodách, pôde na stromoch i živočíchov. Medzi jedlé huby patria hríb dubový, kozák hrabavý, plávky, rydzíky, kuriatka a i. Pozor na jedovaté muchotrávky a parazity na ovocných stromov ako ohňovec a sírovec.
Súčasný vegetačný kryt tvoria pôvodné lesy na sklonitých svahoch. Lužné lesy boli takmer odstránené ( zachovali sa len brehové porasty) a ich stanovištia zaujali náhradné lúčne spoločenstvá, ktoré v posledných rokoch boli rozorané a premenené na polia. Časť dubovo- hrabových lesov bola človekom zmenená na polia alebo pastviny.
Breznička a okolie patrí do kotlinovej oráčinovej krajiny.
Fauna ( Živočíšstvo)
Región patrí do palearktickej zoogeografickej oblasti do podoblasti eurosibírskej a zóny listnatých lesov.
Z bezstavovcov je bohato zastúpený hmyz ( rôzne chrobáky, motýle a i.). Doložený je výskyt modlivky zelenej, koníka stepného, pestroňa vlkovcovitého. Z chrobákov napr. bystrušky, roháč veľký a i. Rak riečny sa tu už nevyskytuje.
Zo stavovcov: sa tu vyskytujú ryby: mrena obyčajná, šťuka obyčajná, zriedka kolok menší, jalec hlavatý, kapor obyčajný, belička obyčajná.
Obojživelníky: ropucha zelená, skokan zelený, rosnička zelená, salamandra škvrnitá, mlok obyčajný, slepúch krehký a i.
Plazy: užovka obyčajná, užovka stromová, jašterica obyčajná, múrová, zelená, vzácne i vretenica!Vtáky- bohatá je vodná ornitofauna ( blízkosť vodných nádrží a rybníkov v Petrovci), rieka Ipeľ a jeho prítoky. Napr. kačica divá, potáplica malá, chavkoš nočný, bučiačik obyčajný, chochlačka sivá, kaňa močiarna a i.
Vyskytujú sa tu jarabica poľná, bažant obyčajný, bocian biely, vrana obyčajná, straka obyčajná, hrdličky poľná, lastovička obyčajná, drozd čierny, vrabec domový, sova obyčajná a i. V lesoch dravce : krahulec, myšiak, jastrab a i.
Cicavce: jež obyčajný, krt obyčajný, piskor, netopier, veverica a i.
Užitková srstnatá zver: srnčia, jelenia, danielia, muflonia, diviačia, zajace.
Škodlivá srstnatá: líška, kuna, hranostaj, lasica, mačka divá, tchor obyčajný a i.
Sporadicky sa tu objavil už aj medveď hnedý.( DRENKO,J. 2007)
Domáce zvieratá pozri v časti Poľnohospodárstvo.
Ochrana prírody, krajiny a životného prostredia.
Medzi motívy ochrany prírody patria hospodárske, vedecké, zdravotné, výchovné a kultúrne motívy. Chráni sa neživá i živá príroda, ovzdušie, vodstvo.
Mineralogická lokalita Breznička dáva možnosť náučno- výchovného využívania aj pre školskú mládež. Mineralogická pestrosť je daná vystupovaním ostrovu ultrabázických hornín typu serpentínitov, na ktoré sú viazané okrem iného výskyty chryzotil- azbestov. Výsledkom geologicko- prieskumných prác bolo vyrazenie banských diel ( dnes už zavalených), na úpätí ktorých vznikli
odvaly ( haldy) vyťaženého materiálu. Dostupnosť lokality je z Brezničky cestou smerom na Červeň a potom lesným chodníčkom nad ľavým brehom rieky Ipeľ na západné úpätie kóty Borčok ( 300 m). Odvaly poskytujú pestrú horni- novú a mineralogickú škálu tohto serpentinitového masívu. Medzi mineralogi- cky najatraktívnejšie patria vláknité agregáty chryzolitu spolu s antigoritom a lizarditom. Návštevníkov upútajú, často veľké kusy radiálne lúčovitých svetlozelených kryštálov aktinolitu. Pre školské zbierky možno odobrať ukážky mastencov, v serpentinitoch možno nájsť menšie zrnká svetlozeleného olivínu. Nie sú vylúčené i ďalšie zaujímavé nálezy. ( GALVÁNEK, J. 1987).
Z floristického a fytogeografického hľadiska si zasluhuje mimoriadnu pozornosť ochrana a výskyt korunky strakatej na vlhkých lúkach. Najväčšia časť prekrásnej lokality pri Brezničke a Zelenom bola zlikvidovaná premenou lúk na oráčiny. Ide teda len o zvyšky na severnom okraji rozšírenia. Miesta výskytu je treba evidovať a sledovať dynamiku populácie. K záchrane tohto nášho vzácneho a veľmi ohrozeného druhu by prispelo prispôsobenie termínu kosenia lúk, tak aby sa na pôdu mohlo vysiať prirodzene čo najviac semena korunky. Posledné zvyšky lokality treba chrániť pred poškodzovaním ( trhaním kvetov). Mimoriadne treba chrániť bielokveté kvety. ( MAGIC, D. 1987)
Alúvium rieky Ipeľ II, úsek Kalinovo- Breznička, Lučenská kotlina, katastrálne územie Kalinovo-, Breznička. Ide o pás aluviálnych lúk s meandro-
vitým tokom rieky Ipeľ. Brehy sú porastené staršími porastmi vŕb a jelše lepkavej. Územie tvorí zachovalý prírodný celok dosial nedotknutý urbanizá- ciou. Vyskytujú sa tu cenné biocenózy s charakteristickými a zriedkavými i chránenými druhmi rastlín a močiarneho vtáctva. Územie pôsobí zároveň ako esteticky mimoriadne cenný krajinný prvok. Treba ho vyhlásiť za chránené nálezisko, ktoré predstavuje pestrú mozaiku lesných i nelesných spoločenstiev s výskytom chránených rastlín i živočíchov. Lúka pod horou na východ od Brezničky v údolí Ipľa s bohatým výskytom šafrána Heuffelovho ako najjužnejšia dosiaľ neevidovaná lokalita. (HALAJ, J. 1985)
Chránený strom Dub pri Brezničke. Dub letný ( iné pramene uvádzajú sivozelený) osada Močiar,( parcela č. 576/23/. bol vyhlásený za chránený strom r. 1986 s výmerou ochranného pása 0,032 ha (zakazuje sa opiľovanie vetiev, odieranie kôry, manipulácia s ohňom, chemickými prostriedkami, znečisťova- anie). Strom je už napadnutý škodcom, uplatňuje sa v poľnohospodárskej krajine ako solitér s esteticko- krajinárskou hodnotou. Je 22 m vysoký ,má súmernú guľovitú korunu, nasadenú vo výške 4 m, jej šírka je 20 m s obvodom kmeňa v poprsnej výške 330 cm., obvod koreňových nábehov 504 cm. Vek sa odhaduje na 320 rokov Viažu sa k nemu i historické udalosti z obdobia I. a II. svetovej vojny ( orientačný bod pri presune vojsk a svedkov bojov odohráva- júcich sa v jeho okolí). Strom za chránený prírodný výtvor navrhla Božena Filová z Brezničky- Močiar. ( BEŇOVÁ, E. 1987, GIERTLOVÁ, E. 1994).
Prírodná rezervácia Hrabovo, s výmerou 15,5271 ha v k. ú Kalinovo vyhlásené v roku 1998. Pri obecnom úrade v Brezničke sa nachádza informačná tabuľa cyklistického náučného chodníka, ktorého trasa vedie z Lučenca cez Brezničku do Málinca.
Máme krásnu a bohatú prírodu. Nechovajme sa k nej ako dobyvatelia, podmanitelia, ale ako rozumní a citliví hospodári. Len tak ju zachováme krásnu, zdravú a bohatú aj pre radosť budúcich pokolení.
Literatúra k I. kapitole: Prírodné pomery
BEŇOVÁ, E. (1987): Evidencia vzácnych a historicky významných stromov..
In. XXII. Tábor ochrancov prírody. Prehľad odborných výsledkov.
Bratislava- Lučenec: ONV OK Lc, SZOP a K ÚV Ba s.85-86.
Bociany- Breznička. In. Novohradské noviny, Lučenec, 20.04.2009, s.3.
CVACHOVÁ, A.-DAROLA, J.(1980): Ochrana rastlín a živočíchov. SKNV
Banská Bystrica.
DRENKO, J.( 2004): Flóra Lučenca. Lučenec: OÚ ŽP. 84 s.
DRENKO, J.:(2007): Fauna Lučenca a okolia. Lučenec: OÚ ŽP, 76 s.
DRENKO , J.:(2012): Prírodná topografia Lučenca. OÚ ŽP ,92 s.
GALVÁNEK, J.(1987): Zhodnotenie vybratých geologických lokalít.
XXII. TOP-u z hľadiska ochrany. In. XXII. Tábor c.d. s.38-39.
GIERTLOVÁ, E.(1994): Dub pri Brezničke. In. REKUS, roč.4,č.2, s.3. obr.
HALAJ, J.(1985): Ochrana prírody v okresoch. In. Novohrad. Regionálna
vlastivedná monografia 1. Príroda. Osveta s.292.
KODEŘA, M. a kol.(1986): Topografická mineralógia Slovenska. I.
Veda vyd. SAV ,Bratislava, s. 230- 232.
Kol. aut. ( 1992): Geologické názvy okresu Lučenec. Bratislava: SÚG a K
v Geodetickom a kartografickom ústave, Bratislava, s.17.
MAGIC, D.(1986): Rastlinstvo Horného Poiplia. In. XXII. Tábor ochrany
prírody. Exkurzný sprievodca. Lučenec ONV PK a
OV SZOP a K, s.28-31.
MAGIC, D.(1987): Výsledky práce botanickej sekcie na XXII. TOP-e.
In. XXII. Tábor ochrancov prírody. Prehľad odb. výsledkov.
c. d. ,s. 59 -60.
MAJTÁN, M.- ŽIGO, P.(1999): Hydronymia povodia Ipľa. FFUK a JÚ Ľ.
Štúra, s.10, 14, 31-32.
MICHAL, P. (1985): In. Sloboda, J.: Novohrad. Regionálna vlastivedná
monografia Novohrad 1. Príroda, c. d. s.20.
OBECNÁ KRONIKA I. Breznička, uložená na OÚ v Brezničke.
SALAJ, J. ( 1987): Ekologické rozšírenie vtákov Lučeneckej kotliny. Osveta
187 s.
VARSÍK, R.(1990): Slovanské ( slovenské) názvy riek na Slovensku a ich
prevzatie Maďarmi v 10.-12.storočí. ( Príspevok etno-
genéze Slovákov). Bratislava, SAV, s.66.
VASS, D.- ELEČKO, M. a kol.( 1992, 2007): Geologická mapa Lučenskej
kotliny a Cerovej vrchoviny 1.50 000 s vysvetl.. GÚ DŠ Bratislava.
Geológia Lučenskej kotliny... GÚ DŠ, Bratislava, 284 s.
