• AKTUALITY
  • DOKUMENTY
  • KONTAKT
  • SAMOSPRÁVA
  • OZNAMY OCÚ
DSC_9693_upr kopie2

Kontakt:

História

História obce sa datuje od druhej polovice 13. storočia. Obec je listinne doložená roku 1279 ako Berzenche. (Zmluva rodiny Ettre z roku 1279 napísaná pred cirkevnou vrchnosťou Ostrihomskej Kapituly. Gustav Wencl: Codex Diplomaticus Arpadianus constituatus XII. 225 str. 267: /Táto listina bola najdená v opise pre baróna Vecselyho, urobená v zámockej listárni v Sarchuis-Ujlák v Rumunsku, v stolici Satmár/).
V roku 1773 sa je názov zmenil na Breznicza a v roku 1808 na Breznička.  Obec sa vyvinula zo staršieho slovanského osídlenia. Patrí medzi najstaršie osídlené obce tejto doliny. V okolí rieky Ipľa rástlo veľa briez, po čom pomenovali i novozaloženú osadu, neskôr obec Brezničku. Obec vznikla na pôvodnom území Slovanského hradiska z 9. storočia. Zachovali sa zvyšky hradieb z 12.-13. storočia. Patrila viacerým drobným zemepánom. Zemepánmi obce v roku 1548 bola rodina Berzency, v roku 1770 Jozef Okolicsányi a po ňom Jozef Duka a Jozef Bornemisza. V roku 1826 zemepánom obce boli potomkovia bývalého palatína Františka Szentványiho. V roku 1783 ju navštívil cisár Jozef II. V roku 1828 mala obec 25 domov a 205 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a hrnčiarstvom. Obec má dobrý potenciál pre rozvoj cestovného ruchu a športové využitie pre obyvateľov a návštevníkov obce. Z historických pamätihodností sa na území obce zachoval kostol rímsko-katolícky zasvätený Panne Márie, postavený v roku 1785 (neskorobarokový),  s klasicistickým interiérom z  I. polovice 19. storočia. Nachádza sa v ňom aj maľba od J. Ádáma z roku 1924. Ďalšou historickou dominantou obce je kostol evanjelickej cirkvi augsburského vyznania postavený v roku 1862 (neskoroklasicistický).

Z DEJÍN BREZNIČKY

             1.1. Najstaršie osídlenie

                 Stopy osídlenia na území dnešnej Brezničky a blízkeho okolia sú už v prehistorických dobách. Dokazujú to archeologické nálezy z doby kamennej

(Kalinovo, Lučenec), bronzovej i železnej ( Breznička- Hrádok, Borčok a i.).

  Stručnou formou uvedieme lokality z Brezničky.

  Hrádok- menšie hradisko. Lokalita leží asi 1,2 km J od obce Breznička, asi 0,5 km ZSZ od osady Červeň na západnom konci zalesneného chrbátu (dubový po- rast), ktorý tu končí strmým bralom takmer kolmo spadajúcim k brehu Ipľa. Kóta 255,3. Východná strana tejto polohy bola opevnená ( nevýrazná fortifi- kácia) dvomi priekopami medzi ktorými sa tiahne oblúkový val. Objavená tu bola atypická praveká keramika kyjatickej kultúry z doby bronzovej 10.-8.storočie pred n. l. ( Ing. I. Sivok 21.5.1967, pozri náčrt). ( FURMÁNEK, V. 1983)

  Borčok (Stráža) - je vrch, kóta 299,7, ktorý leží na hranici obcí Breznička

 ( osada Červeň) a Kalinovo , osada 1,7 km SV od obce Kalinovo, 1,7 km JJZ od obce Breznička, 1,1 km ZJZ od osady Červeň. Vrch sa vynára strmo priamo nad údolím rieky Ipeľ, ktorá ho obteká oblúkom zo S i Z. Zistená tu bola praveká keramika (2.9.1967)- s výzdobou plastické pásiky s jamkami) hatvanskej kultú- ry. Predpokladané opevnenie je asi len terénnou anomáliou. ( FURMÁNEK, V. 1983).

   Z etník, ktoré sa v okolí Brezničky vystriedali, si zmienku zasluhujú Kelti  (prišli na prelome 4. a 3. storočia pred n. l., teda v ml. dobe železnej- halštat- skej).Udivili svojou vyspelejšou spoločenskou organizáciou, výrobnou techni- kou a peňažnou výmenou tovarov. Sídlisko a pohrebisko v Cinobani -Strieborná,  

 Asi tri ďalšie storočia tu prebývali v regióne Kvádi. Poiplie predstavovalo spojovací región medzi germánskymi kmeňmi sídliacimi nad Dunajom a sarmatskými kmeňmi na Potisí. Germánske a rímske nálezy sú zo Zeleného- lokalita Pivnica, ale aj od Brezničky a Kalinova.

   V rámci obdobia sťahovania národov sa v 6.-7.stororčí objavujú aj Slovania. Včasnoslovanské nálezy keramika tzv. pražského typu, nálezy na lokalite Pivnica pri Zelenom.

   Nížinné hradisko v Brezničke  z (9).- 10. storočia u ktorého sa nevylučuje, že vzniklo vo veľkomoravskom období. ( OŽĎÁNI, O.- TOČÍK. A. 1989).

 Chotár obce Breznička je trvale osídlený od 9. storočia so zvyškami hradieb z 12.-13.stororčia až do stredoveku ( Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. 1977). Svedčia o tom archeologické nálezy z týchto lokalít.

    Červeň (Košariská), kóta 255,5 asi 1,5 km od obce Breznička, asi 0,3 km JZ od osady Červeň. Pri obhliadke 29.4.1967 tu Ing. P. Sivák) našiel úlomky hrubozrnnej keramiky vo väčšom množstve ( pozri náčrt).

   Teľak- terasa v ohybe Ipľa asi 1,2 km južne od obce Breznička. Sídlisko 12.-13. storočie nálezy črepov. Názov „ Teľak“ asi z maď. „telek“= pozemok, grunt.

Aj chotárny názov by svedčil o osídlení.

   Cicvár- sa vypína priamo nad obcou Breznička. Jeho vrchol (cca 320 m.nm.) leží asi 0,8 km JV od obce. Ľudový názov od rastliny cicvar- čiže vratič. Podľa legendy tu bol malý hrad. Našla sa tu atypická praveká keramika tehlovočerve- nej farby. Základy opevnenia tu ešte neboli objavené. O vzniku  studni vykladanou bridlicami nemáme údaje.

   Intravilán- hradisko. Návršie s kostolom a cintorínom na východnom okraji obce, obtekané Ipľom a banským potokom. Jeho vrchol asi vo výške 222 m. Obhliadka ŠAÚ a AÚ SAV ( A. Točík  r. 1948, 1964 a P. Sivák 1967, pozri náčrt). Hrádok oválneho pôdorysu, opevnený priekopu, na ňom dnešný kostol s okolitým cintorínom. Nálezy črepov pri výkopových prácach. 12.- 14.storočie.

 ( HRUBEC, I. 1992). Pôvodný kostol stál na južnom konci návršia. Na mape Novohradských hradov a pevností sa nachádza aj Breznička. ( ALBERTY, J.

 a kol. 1989).

   Prvé písomné správy o Brezničke

   Po zániku Veľkej Moravy ( zač. 10. storočia) sa vo vzniknutom mocensko – politickom vákuu etabloval národnostný uhorský štát ( 10.- 11. stor.), do ktorého sa postupne začlenilo aj Slovensko, vrátane Novohradu. Prvá písomná zmienka o tomto regióne pochádza z r. 1 108. Uhorský kráľ, nútený rôznymi okolnosťa- mi, rozdával pôdne fondy zaslúžilým. Takto cez vlastníctvo pôdy a spoločensko- politickú pozíciu rodila šľachta, ktorá si budovala sídla ( Ozdín, Divín, Fiľakovo a i.), okolo ktorých sa štrukturovalo ich pozemkové vlastníctvo.

   V metačnej listine ( vytýčenie chotára) fiľakovského hradného panstva z 10.júna 1246 je uvedené, že západná hranica panstva vedie cez rieku Suchá-terra Galsa ( Holiša)  ide hore Ipľom cez terra Grab ( Hrabovo), qude est terra Wechusloi et conterminator terrae Eghruch ( územie dnešnej Brezničky) až po silva Polta ( les, územie dnešného Poltára). Slovo terra=zem, pozemky. Označenie dediny termínom terra bolo len sekundárne, s územným významom a v listinách objavuje vždy v spojitosti s vymedzeními majetkovými pomerami. Vždy išlo o zem niekoho.V prípade dnešného územia Brezničky to patrilo Eghruchovi z rodu  Kačičovcov-Ettreovcov. ( pozri kráľovskú listinu Belo IV. MARSINA, R. 1987, GYÖRFY,Gy.(1998)

 Prvá písomná zmienka o  dedine Breznička je z roku 1279. Pri deľbe majet-

 kov pri hornom toku rieky Ipeľ sa pripomína dedina a zem- villa et terra

 BERZENCE, dnešná to Breznička, ako aj potok Breznica ( aqua

 Berzence) ( Listina DI 67264 MOL Budapešť, pozri listinu,WENZEL, ÁUO  XII, s.267)V roku 1279 dvaja súrodenci z rodu Kačičovcov, si delili Brezničku takto:  synovi Etchurucha ( Ettre) pripadla horná časť od Ipľa. druhá časť od potoka Breznica pripadla Miklošovi. Obidvaja tu mali kúrie, ktoré si nevymenili, ale premiestnili si poddaných na svoju polovicu obce ( areas autem situs seu loca curialis... iob-es... transferat ad sudm portionem..).

    Etymologicky názov Berzence. Dnešná dedina Breznička,  sa až do 19. storočia nazývala tiež Breznica a názov Breznička je len novší ( r. 1409 Berzenche, r. 1808 sloven. Březnice vel Březnička, maď. Berzence). Slovanský názov Breznica sa v maďarčine vyvíjal takto: sloven. Breznica- maď. Breznice- Brezenice- Berzence. ( VARSÍK, R. 1990). Vlastný názov Breznička je slovanský od stromu breza. (KISS, L. 1983).Zemepáni si dali postaviť v druhej pol. 13. storočia pri Brezničke aj hrádok. Stál na neveľkom kopci nad Ipľom, ktorý dodnes nesie názov „ Hrádok“. Pápežská desiatková sústava v r. 1332 zaznamenala farára z Brezničky Nicolaus (sacerdos) de Bersence. Vplyv na cirkev  okolia mala aj Hrabovská prepositúra sv. Hurbeta premonštrátov v Hrabove ( údaje už od r. 1 179?), ktoré patrilo pod ostrihomskú archidiecézu. ( Bližšie pozri v časti Cirkev). Farnosť s kostolom v Brezničke sa uvádza aj v roku 1334 Brezou a 1397. Poddaní odvádzali zemepánovi tzv. deviatok  ( deviatu desatinu z úrody; desiatu- desiatok dávali cirkvi ), prípadne pracovné povinnosti a osobné služby. Okrem toho platili štátnu daň tzv. portálnu. Názov dane odvodený od daňovej jednotky – brány ( porta), ktorou mohol vchádzať alebo vychádzať naložený voz ( s úrodou).

     Breznička v 15. storočí

    V listine datovanej 1. augusta 1409 je Breznička uvedená ako Berzenche

 ( Zsigmundkori oklevéltár II. 1958 č. 7106, DL MOL Budapest 43      )

Pri opise hraníc sa uvádza: „ že hranica opúšťala usadlosť Hrabovo ( Garab) a pokračovala k ceste, ktorú nazývali kerestúrska ( tiahla z Brezničky- Berzenche) a po jednom chodníku smerovala k usadlosti Hrabovo- Svätá Anna. Popri svahu kopca nazývaného Ewrhyg, prechádzala cez rieku Ipeľ smerom k Brezničke ( Ipeľ tvoril prirodzenú hranicu s územím Brezničky). Po druhom brehu rieky hranica pokračovala smerom k Zelenému (Zelenee)“. V latinských písomnostiach sa rod Etre od 15. storočia uvádza ako Etre de Kalnov, čo svedčí, že rod okrem Ozdína sídlil už aj v Kalinove.

   Kráľovná Alžbeta v novembri 1440 poverila Jána Jiskru z Brandýsa aby vojensky jej zabezpečil fiľakovské panstvo. Jiskrovci ovládli všetky kľúčové hrady a mestá ( Halič, Ozdín, Lučenec, Poltár a i.).

   7. septembra 1451 sa odohrala bitka pri Lučenci, v ktorej vojská Jána Jiskru porazili početnejšiu uhorskú armádu Jána Hunyadiho. ( DRENKO, J. 1991)

Ján Jiskra z Brandýsa poveril Leonarda z Uničova, aby vybral portálnu daň z Novohradu. V ním zostavenom daňovom registri je aj zmienka o Brezničke, Málinci a i. dedinách v roku 1457.

  Po roku 1460 po definitívnom odchode Jiskrovcov a bratríkov Novohrad ovládli vojská nového uhorského kráľa Mateja Korvína, ktorý dal Ozdín aj s príslušenstvom bratom Zápoľským; ozdínske panstvo vlastnili 70 rokov.

   Breznička v 16. storočí

   Na prvej mape Uhorska z r. 1528 ( ktorú vyhotovil Lazar Roseti už v r. 1513)

sú zaznamenané lokality : Lučenec ( Losontz), Málinec (Malnapadtak), Divín

(Dinvin), Holiša ( Galsa), Poltár (Polthar, kde je zakreslená aj veľká vodná plocha) a i. Z prvej polovice 16. storočia pochádzajú strohé informácie o Brezničke a jeho zemepánoch, ktorí si zobrali prímenie od obce Berzenceayovci. Portálna ďaň z roku 1549 vykazuje týchto zemepánov:

zemepán                    pustatina       želiari     remeselníci

Kóbor Imrich                 -                   3                -

Kóbor Baláž                   2                  -                -

Nagy Sebastián               1                  -                -

Kóbor Štefan                   -                  -                1

Spolu :                            3                  3                1      

(  MAKSAY, F. 1990  )

Pri súpise v r. 1553 dedina Breznička ako Berzencze vykazuje 4 porty ( mohla mať okolo 100- 120 obyvateľov). ( BOROVSZKY, S. 1911)

     Breznička v tieni polmesiaca ( 1554- 1593)

 Osmansko turecká expanzia v druhej polovici 16. storočia zasiahla aj Novohrad.  Pri výpade Turkov na prelome r.1553/54 bola Breznička vyplienená a vypálená a ostala len pustatinou.

   Turecký súpis z roku 1554  sečianského sandžáku vykazuje dedinu Horné Hrabovo ( Föső Garáb) s pustatinou Brezencse ( Breznička). Súpis uvádza mená danovníkov: Martin( Márton) farár ženatý (ž.), Štefan deák( kaplan znajúci písmo) ž., Juraj deák ž., Tegény Štefan ž., syn Baláž slobodný ( s.), brat Šebastian s., Tegény Máté ž., Girincs Štefan ž., Tegény Ján ž., Márton  jeho brat ž., Márton deák ž., Varga Mikul,áiš ž., Sebastian  jeho brat s., Bálins sluha s., Kotros Baláž ž., brat Bálind ž., Sebastian brat s., Frator Petre ž., Sebos Jakab ž., jeho brat Štefan s., brat Jurej s., Farkaš Ján ž., Nagy Petre ž., Gálič Andrej ž., Bakoš Andrej ž., Barta Bálind ž., Katuš Juraj ž., Királ Pál ž., Frata Mikuláíš ž., brat Andrej s., Mikla Antal ž., Tomáš brat s., Rakita Juraj ž., brat Petre s., Varga Petre ž., Varga Petre II. ž., Ferenč Martiny ž., Varga Imre ž., Bakoš Benedek ž., Andrija Ján ž. Mená sú zapísané podľa počutého a možnosti jazyka pisára a grafického záznamu.

   Odvádzali takúto daň:

   Platiaci daň ( hane); 8, každý hane 50 (akče)        400 (akče)

   Príjem z daní ( hasil)                                            2500  - „-

Daň po bráne (kapu) 8, každé kapu 50 akče             400 akče

Desiatok za pšenicu 160 kile                                   1600

Daň za ošípané (bravčovina)                                      50

Dvojitý desiatok 40 kile                                            200

Desiatok za kapustu                                                    25

Desiatok od včelích úľov                                            20

Desiatok zo sena                                                         80

Poplatok za nevestu                                                     30

Desiatok za konope, peňažná pokuta

a náhrada poľnej škody                                               95 akče( turecký peniaz)

  V poznámke je uvedené že pustatina Berzencse ( čítaj Berzenče) patrí k menovanej obci pri jeho obrábaní zeme. Dedina Dolné Hrabovo ( Alsó Garáb) je osobitne uvedená.  Kalinovo- Kálnó vykazuje farára Martina, dvoch deákov Juraj a Márton, 5 kováčov: Gergely, Ján, Pál, Filep, Ján ml. Výber z rodových mien: Palik, Balik, Čičóka, Karáton, Nemčok, Kiral, Ladikol, Lukáč, Pandur, Molnár, Pásztor. ( Bolo tu 15 domácností). Mlyn vlastnil Imrédi Petri s 2 kolesami na Ipli. ( VASS, E.  1993).

  Súpis z r. 1570 vykazuje Brezničku ako pustatinu v r. 1571 Borčok- Borczok

ako osadu.V r. 1571-73 Breznička ako osada Berzencze. ( MARSINA, R.-KUŠÍK, M. 1959) Turci v r. 1575 obsadili hrady Modrý Kameň i Divín. Súpis z r. 1583-84 vykazuje Brezničku ako Berzencze puszta patriace Fiľakovu, bez „ráják“, poddaných ( BOROVSKY, S. 1911, s.463) Breznička teda patrila už do fiľakovského sandžáku.Obec bola daná do léna tureckému dôstojníkovi Kovi Mohamed Bin Huseinovi.

  V roku 1593 dosiahli kresťanské šľachticko- kráľovské vojská v Novohrade výrazný úspech- dobyli Fiľakovo, bez boja sa zmocnili Divína a obsadili aj Modrý Kameň. Tým sa končí fáza priamej okupácie regiónu Turkami.

 Koncom 16. storočia sa objavuje Breznička v Novohradských stoličných zápisniciach už ako obnovená dedina ako possessio či praedium Berzence.

Patrila drobným šľachticom a zemanom ako Ján Saffy ( nobiles), Ján Soós,   (egregius), Rédey Žigmond( egregius). Od roku 1598 sa začala platiť  daň od domov ( tzv. dymové, kominové) a to zlatku od každého. Breznička ešte nebola

zaznamenaná mala asi len 2 domy. Pre porovnanie Bystrička 4, Hrabovo 3, Mládzovo 5, Zelené 11, Poltár 9 + 9 domov. ( DÁVID, Z. 2001).

     Z tohto obdobia  19.5. 1597 a 28.8.1599 poznáme aj mená niektorých poddaných a sluhov z Brezničky: Doboš Štefan, Maklári Ján, Ceglédi Ján, Doboš Martin a Benedek, Fazekaš Lukáš, Rakitka Juraj, Doboš Tomáš  (providius) a i. (  OBORNI, T. 2001)                        

   Už koncom 16. storočia obyvatelia Brezničky sa stali protestantmi- ev. a.  vyznania ( pozri v časti Cirkev). V tomto období a v prvej pol. 17. storočia, keď Turci znovu prenikali na územie Novohradu, zanikli stredoveké dediny ako Dolný Podháj (1,5 km SZ od obce Zelené), Dolný Poltár, Etreová Malá Ves a Ettre Lehota pri Turičkách, Eleztyén pri Kerestúre ( Nové Hony), Perena    (Prievrana pri Poltári  ) a i. ( DRENKO, J. 2012)

    Breznička v 17. storočí

     V stoličných zápisniciach Novohradu aj začiatkom 17. storočia sú zmienky o Brezničke. Napr. 19.1.1601 v mene Szécsy Márie Terézie Tassy Ján ( nobiles) vyslovuje protest, že z podielu mu z desiatku z Brezničky ( Berzencze praeidum)  neodovzdali desiatok. 15.2.1602 Mladesovich Horvát Peter (egregius) zakazuje aby v possesio Berzence kupovali jeho desiatok.

( OBORNI, T. 2001)                              

     17. storočie bolo pre Brezničku a okolie kruté. 11.9.1606 sa skončila tzv. pätnásťročná vojna. ďalšie obdobie bolo vyplnené bojmi medzi medzi súperiacimi mocenskými skupinami habsburskej ríše. Kanonická vizitácia, ktorú

konal Peter Sexty v roku 1624 vykazuje Brezničku ako fíliu Kalinova- Hrabova.

      Straty na životoch a materiálne škody boli spôsobené aj s opätovným prenikaním Turkov cez územie Novohradu. Lúpežný rytier Imrich Balaša z Divína v pol. 17. storočia robil lúpežné útoky do okolitých obcí. Kalinovskí sedliaci chytili dvoch Balašových vojakov a odvliekli ich do Haliče, kde ich za lúpeže obesili. Keď sa to Balaša dozvedel vyraboval a odohnal z Kalinova všetok dobytok- kravy a ovce a okrem toho mu dedinčania museli zaplatiť 130 zlatých. A odkázal, že keď dolapí poručíka kalinovských sedliakov, dá ho obesiť v Divíne na hradnú bránu. Pod menovaného poručíka patrili  ozbrojení sedliaci- remeselníci aj z Brezničky, ( v období tzv. sedliackej stolice poručíci boli aj v Cinobani, Turom Poli, Boľkovciach a i.).  V roku 1679 generál Strassoldo s cisárskym vojskom obsadil hrad Divín a Balašu zajal.  Kráľ v r. 1698 nariadil odzbrojiť sedliacku stolicu.

    Treba uviesť, že v priebehu 17. storočia sa zmenila aj daňová politika. Základom dane sa stal poddanská usadlosť, t.j. intravilán ( dom, dvor, záhrada..)

a extravilán ( orná pôda – jej rozloha sa hodnotila podľa výsevu – na mernice; kosné lúky- podľa výmery, ktorú skosil kosec za deň). K tomuto nemovitému majetku sa pripočítaval movitý ( stav hospodárskych zvierat); táto integrovaná daňová jednotka sa volala dika ( od toho dikálny súpis). Ani poddanská úsadlosť, ani dikálna daň nebola fixná; určovali ju stavovské orgány.

  Rastlinnú výrobu stále charakterizuje extenzívne obrábanie pôdy ( trojpoľný systém), nevyspelosť výrobnej techniky ( drevené nástroje) a jednostranné zameranie ( obilniny, najmä raž, pšenica, ovos, proso, pohánka). V živočíšnej výrobe prevládalo pastierstvo nad dobytkárstvom- chovom ustajneného dobytka). V r. 1671 - 1672 sa spomínajú dediči pozemkov Brezničky ( possessio Berzence) vdova po Gáborovi Dulovi Mária Rimayová, správca Ján Kandó.

Vdova(generosa) po Štefanovi Dorogfymu Anna Mocsáryová.( JANCSÓ, É. 2012)

   Kanonická vizitácia Juraja Schlegera v Brezničke- Berzence v r. 1674 uvádza, že je tu opustený kostol o ktorom nevedia ani komu bol posvätený.

Dedina patrí zemepánke Dorogffyovej. Breznička je dcérocikvou Kalinova- Hrabova, kde je aj fara a kostol.

   V roku 1683 Turci vyhodili hrad Fiľakovo do povetria. Na mape Novohrad- skej stolice z r. 1684 je zaznamenaná aj obec Berzence čiže Breznička.

  Kanonická vizitácia z 29. septembra 1688 ktorú konal Žigmund Antal Ordódy v Brezničke uvádza, že z kostola sú už len ruiny. Zosnulý zemepán zanechal pre cirkev pozemky. V Kalinove je farár, školský majster. Zemepáni sú šľachtici nekatolíci, je tu okolo 250 duší. Zemepánom v Kalinove je aj katolík Miklós Etthre, ale poddaní sú väčšinou luteráni.( Kanonické vizitácie z r. 1674 a 1688).

 Zasadnutie Novohradskej stolice 29.mája 1688 v meste Lučenec rozhodlo o prepustení hriešnikov z Brezničky, ktorí boli väznení v Haliči. Juraja Lenka a Dudáša zv. Ján Ďurík obidvaja z Brezničky, ktorí boli už za krádež odsúdení do vazänia odsúdili na trest palicovania. Po oslobodení z Oždian ukradli vola, ktorého zdrali a kožu predali. Za to boli odsúdení na trest smrti obesením. Predtým však boli podrobení mučeniu, aby prezradili svojich kumpánov. Juraj Lenko počas väzenia sa pokúsil o samovraždu, preto mu odťali pravú ruku a potom ho mali obesiť na šibenici. ( JANCSÓ, É.- JUSZTIN, P. 2012)

    Breznička v 18. storočí

    Významné obdobie predstavovalo protihabsburské povstanie Františka Rákócziho II. v r. 1703 – 1711. Do povstaleckej armády vstúpili aj niektorí obyvatelia Brezničky a okolia. Dediny zásobovali armádu potravinami i remeselníckymi výrobkami. V roku 1709 pustošila v Brezničke a okolí epidémia cholery s početnými obeťami. Obec v tomto roku vykazovala 2 hajdúchov.

    V roku 1715 sa uskutočnil súpis poplatníkov a súpis ornej pôdy, lúk a niektorých ďalších daností v okrese Fiľakovo. V Brezničke spísali 4 poddaných a 2 želiarov- čiže celkom 6 poddanských domácností ( z toho 4 slovenské a 2 maďarské). Poddanská oráčina 48 kat. jut. Ø 8,0, lúky 12.

   V Brezničke išlo o tieto mená: Gábor Michal, Gábor Tomáš, Šajba Tomáš gazdovia a Behol Jakub, Rakitka Michal želari.( Dic.ö. Füleki járás IV-7/a-1

1715 NML Salgótarján- pozri súpis).

 Pre malý počet poplatníkov a – malý daňový základ vláda nariadila súpis v roku 1720 zopakovať. Spísať sa mali len užívatelia extravilánu, a to aj oslobodení od poplatkov a robôt, a zemepáni ktorí žili na bývalej poddanskej pôde. Zo súpisu mohli komisári vynechať remeselníkov a prenájomcov panských regálov  (krčmárov, mlynárov).

 Z oboch súpisov vypadla šľachta, jej čeľaď a chudoba nevlastniaca ani pôdu, ani dom. V roku 1720 v Brezničke spísali 5 poddanských domácností ( slovenské 3, maďarské 2), pod. oráčiny 40   8, lúky 10 kat. jut.

 Išlo o tieto mená: Krajči? Matej ( Jud.- starosta), Gabro( správne má byť Gábor) Tomáš, Morháč Jakub, st. Gábor Tomáš, Šajba Tomáš.

  ( Conscriptio Inclyti Comitatus Neogradiensis 1720 s.59-60) súpis  uložený v NML ( Nógrád  megye levéltára- Župný archív Novohradu)Šalgótarján).

   V roku 1720 sa z Brezničky ( okr. Fiľakovo) na Dolnú zem vysťahovali 3

rodiny, z Hrabova 4, Zeleného 1, z Kalinova 9 rodín. ( ALBERTY, J. 1989, s.200, SIRÁCKY,J. 1971,s.59). Do Peštianskej stolice z Brezničky ušli Marko Panuc a Juraj Gábor do Hevízu, do Čaby ušiel Matej Kakuk. ( JANČOVIC, J. 2004) Príčinou úteku poddaných bol zemepánsky útlak a vykorisťovanie.

   Súpis z r. 1728 uvádza poddaných zemepána Františka Bolkovského z Brezničky ( Possessio Berzencze): richtár Gábor Michal, Morháč Matej, Krajči Matej, Belič Andrej, Mlynárik Michal, Rakitka Andrej a želiar Lenko Ján.

( Conscriptio Processus Fulekinesis Anno 1728, s.85. NML Salgótarján)

   Od r. 1734 sa viedli ev. matriky v Kalinove ( aj s menami z fílie Breznička).

Matej Bel v monografii Novohradskej stolice ( 1742) zaznamenal, že obyvateľstvo páslo hovädzí dobytok, ošípané a ovce; hospodárske budovy pre ustájnenie zvierat bolo súčasťou skoro každej sedliackej usadlosti- tak ako ovocné stromy boli v každej dedine. Samuel Mikovíny (rodák z Novohradu) do tohto diela vyhotovil aj mapu Novohradskej stolice ( 1742).

   Poľnohospodárstvo zaznamenali veľký pokrok. Začínajú sa pestovať okopaniny ( zemiaky, kukurica), nové technické plodiny ( tabak) a značne sa zintenzívnilo spracúvanie poľnohospodárskej produkcie ( zaniklo sušenie sliviek a ovocia, začal sa píliť lieh a variť pivo). Nová agrotechnika- striedavé hospodárenie ( bez úhorov- oziminy, jariny, okopaniny). Pestovanie viacročných krmovín ( ďatelina, lucerna ) umožnilo ustájnenie dobytka). Poľnohospodárske prebytky sa vozili predávať na miestne trhy, ale aj na Dolnú zem. Pre vojsko sa produkovalo kŕmne obilie- jačmeň a ovos, záujem bol aj o vlnu. Obyvatelia Brezničky okrem poľnohospodárstva sa venovali aj domáckym remeslám  (spracúvanie hliny a dreva).

   Rímskokatolícka vizitácia z Rožňavy v roku 1761 vykazuje konfesionálnu skladbu obyvateľov: Breznička 50 ev. dospelých, 35 detí a len 4 kat. dospelí.

V Hrabove 60 ev. dospelých, 35 detí, 2 kat. dospelí, V Mládzove 100 ev.  dospelých, 40 detí, 1 kat. dospelý, V Kalinove 300 ev. dospelých, 150 detí, 22 kat. dospelých, 10 detí. ( Conscriptio Paroch. Distr. Lossonciensis Anno 1761

Rímskokatolícky biskupský úrad Rožňava).

      Urbárska regulácia Márie Terézie 1770-1771.

       Kráľovná dala vypracovať špeciálny projekt na monitoring pozemkovej držby poddanými, ich zaťaženia zemepánmi, s cieľom upraviť živelne sa vyvíjajúcu pozemkovú držbu a zjednotiť poddanské povinnosti v celej krajine.

Aby bol tento projekt priechodnejší, podkladový materiál sa vypracoval aj v reči ľudu- aj po slovensky. Predstaviteľom poddanských komunít sa predložil, 9- bodový dotazník s otázkami na pôvod poddanskej závislosti, odvádzaných povinností, na ich rozsah a iné miestne danosti ovplyvňujúce podmienky života.

I. Či máté něgaký Urbarium?  Ad I. Urbarium žádnego nemáme

II. Poněwadž tedy žádneho Urbarium nemáte Wasse Roboty wakonáwateli wedlé kontraktů čili wedlé dáwnjho užíwánj a obyčege?.....

Ad II. Kontraktu žádneho nemáme, ale podlé starodáwnjho obyčege roboty wykonáwame na Rozkaz panský. Na stranu Pána Luka Jozefa za wssckau prácu Ročnau, Desat Zlatých Nemeckých, a z gedným Wozom geden krát pre Wjno. 2. na stranu Pána Bornemiszu Jozefa za Ročnau prácu též Desat Zlatých Nemeckých.   ( Pozn. ďalej  prepis robíme v súčasnej slovenčine)

III. V čom záleží vaše robotovanie a iné dávky akým spôsobom sú konané.

Ad III. Záleží v oraní, v žatve, v zvážaní, v kosení, v hrabaní, v zvážaní –nosené dreva. 

IV. Aké úžitky alebo užitky máte v chotári a mieste vašom. Ad IV. Od ginud z hliny hrnce robíme z ktorých úžitok berieme; pritom múžeme dostať dávky a s tým kupčíme, u s kolesy, a pretože od nás neďaleko je Lučenec, čokoli nám Pán Boh požehná, tam na peniaze obrátiť snažíme.; Mlyn tiež panský v dedine

máme a tam sebe melieme. Za nedostatok sebe pokladáme, že zemský Páni drevo, ktoré zrúbeme nám na oheň nedajú.

V. Koľko a aké zeme a lúky má celá sedliak vo vašej dedine a koľko kíl a daní sa odvádza. AD V. Na túto otázku odpoveď sme dali predtým pánom konscriptorom na ktorú sa ovolávame.

VI. Aké každodenné robotovanie robí sedliak a koľko dní. AD VI. Na túto otázku odpovedáme podľa prvej a druhej odpovede a koľko potrebuje náš Pán

na každú robotu plus na stránku páno Okolicvsányimi ustanoviť sa musíme.

VII. Či je deviatok požadovaný od ktorého času dávate zemským pánom.

Ad VII. Desiatok im natura dávame od každého gruntu pánu Okolicsányovi Jozefovi a pánu Luka Jozefovi, 2 holby masla, dve husi a dve kurence, mimo toho od polovičného gruntu Luka Jozefovi dvadsať hrncov a po jednom vreci.

VIII.Koľko pustých zemí je tuto? Z akých príčin spustli a kto ich používa?

Ad VIII. Pusté zeme sa u nás nenachádzajú.

IX. Či ste írečití poddaní, či nie?

Ad IX. Vyznávame to, že sme írečití poddaní. (Pozn. To znamená že bez povolenia zemepána nemohli odísť do iných dedín)

   V Úvode je uvedené: „ Niže podepsaní Rychtáři a prísažní obce Březnic“

 V mene Brezničky vystupovali : Johannes Gyurina (Ďurina) Judex +,

Andreas Gabor+, Andreas Kaszacs(Kasač)+ ( za menom dali krížik miesto podpisu, lebo nevedeli písať). Datum in Possessione Berzencze Die 17.Maji Anno 1770. Geram me Johanne Kovách, ludi Moderatore et Notario.

Pozn. dokument notár napísal kaligrafickým písmom a opatril okrúhlou obecnou pečaťou ( pozri dokument).

   V dedina pag. Berzence ( Breznička) spísali

pozemky   hlavy rodín     zemepáni

5 16/32               7            Okolicsányi Jozef

3                          4           Luka Jozef

2 8/32                  3           Bornemisza Jozef

------------------------

10  24/31           14

  Poddaní zemepána : Okoličániho: Ján Šebo, Andrej Morháč, Ivan Gábor, Tomáš Gábor, Štefan Gábor, Lukáš Rakitka, Andrej Kasáč.

Poddaní zemepána Luka: Andrej Gábor, Michal Gábor, Adam Morháč, Ján Mlinárik. Poddaní zemepána Bornemisu: Ján Ďurina, Gregor Beľák, Gregor Štastný či Hlasný? Inquilini (želiari) v tom období neboli. Používaná reč v dedine Slavonica ( slovenčina). (Urbár Possessio Berzencze 1770 NML

Salgótarján). Regulácia priniesla zjednotenie renty nielen na konkrétneho poddaného, ale aj na jeden spôsob. Urbár sa stal základom nielen pre vyrubenie zemepanských dávok, ale aj stoličnej a štátnej dane a platil ako zákonná úprava poddanských vzťahov až do konca feudalizmu ( 1848). Povinnosti poddaných boli maxima- lizované takto: týždenne deň práce s povozom, čo bolo zameniteľné za dva dni pešej roboty, z každej úrody ( okrem vína, kde platili iné normy) desatina, ročne 2 sliepky, 2 kapúne, 12 vajec, od kravy holbu masla. Želiari boli povinní ročne odpracovať 18 dní a podželiari ( bez pôdy a domu) po 8 dní.  Z Brezničky po- daní okrem hydiny odvádzali aj hrnce! Od r. 1776 sa viedli katolícke matriky.V roku 1781 bol vydaný tolerančný patent, ktorý znamenal pre protestantov občianske zrovnoprávnenie.

   V roku 1782- 85 sa uskutočnilo vojenské mapovanie Jozefa II. ako i cenný krajinský opis.

1. Uvedené sú vzdialenosti najbližších obcí od Brezničky: Mlazo(Mládzovo) 1, Ronaine (Rovňany) 1, Szelen (Zelené) ¾ stunden ( hodín).

2. Pevné stavby v obci. V obci je kostol a zemepánsky dvor

3. Kvalita vôd. Leži na rieke Ipeľ, ktorá je okrem mostu a bežných brodov aj koňmi ťažko priechodný

4. Lesy. Olesnenie sa skladá z hustých, vysokokmenných listnatých drevín-

5. Lúky sú čiastočne bahnisté

6. Kvalita ciest. Cesty sú za suchého počasia dobré

7. Okolité hory. Sú dominantné z polnočnej (severnej?) strany.

   ( Nógrád megye képe a XVIII. század végén 1977)

 Z krajinského opisu sa dozvedáme, že kostol bol už postavený, kaštieľ je už zbúraný, je tu len zemepánsky (šľachtický dvor). Cez Ipeľ je most a sú aj brody.

Cesty sú dobré . Išlo o poštovú cestu Halič ( tu bola prepriahacia  a poštová  stanica)- Lučenec- Breznička- Zelené ( poštová stanica) ďalej cesta viedla na Košice.

 Od r. 1781 sa viedla v Brezničke kat. farská kronika ( zničená v r. 1945), a začali s výstavbou rím. kat. kostola ( hoci tu bolo len okolo 30 katolíkov). V r. 1783 navštívil Brezničku  panovník Jozef II. ( pozri v časti Cirkev).

    V rokoch 1784-1787 sa uskutočnil súpis obyvateľov Uhorska. V dedine Berzencze, ako zemepáni sú uvedení Szentiványi Ferenc a Pál. Počet domov 25, rodín 37, obyvateľov 245, 2 neprítomní, 10 cudzincov, spolu 253 ľudí, Ženatí muži 52, slobodní 78, ženy 115, farár 1, šľachtici- zemania 5, mešťana 1, sedliaci 12, ich dediči 12, želiari 32, iní 10, 11-12 roční 64, 13- 17 roční 10.

(Az első Magyarországi népszámlalás ( 1784-1787). 1960)

  V r. 1784-87 sa z Brezničky vysťahovali do Bardánu Pavol Litavský, Matej Šerfézó a Pavol Gábor, do Kovačice rodiny z rodu Gábor a Hrnčiar.

( JANČOVIC, J. 2004 s.109, 114).

   V 18. storočí bol v Brezničke kaštieľ, ktorý bol zbúraný v druhej pol. 18. storočia. Z kaštieľa preniesli rokokový krb, ktorý adaptovali ako bočný oltár do rímskokatolíckeho kostola Narodenia Panny Márie v roku 1785.

   Od roku 1773 sa názov obce často menil,  aj pod vplyvom pisárov, ako obec zapísali do dokumentov. Najčastejšie názov Brezničky bol Berzencze. Vyskytli sa aj tieto varianty: Bersentz ( Lexikon Locorum 1773), Breznicza ( Vályi 1796) , Bersenze, Breznitza ( Tabella Locorum 1780-81), Breznicze ( Korabinszky 1786), Berzentze, Breznitska ( Birtokos osszeírás 1788), Breznicska ( Birt. ossz, 1789), Berzentze ( Ambrózyho ev. súpis 1793), Březnice , Breznička ( Lipszký 1808). ( Magyarország történeti helységnévtára Nógrád megye I. ( 1773 – 1808).

Budapest - Salgótarján 2002, por. č. 259)

   Ako reč ľudu všade je uvedená ako slovenská. Lexicon Locorum 1773 ako slavonica, Korabinszky 1786)- slow(akisch, uvádza že obyvatelia vedľa poľnohospodárstva sa venujú aj hrnčiarstvu), Vályi ( 1796)- tót.

   Vályi, A. ( 1796) v Opise uhorskej krajiny o obci uvádza: Berzencze, Breznica. Slovenská dedina v Novohradskej stolici,  panstvo Okolitsányiho, obyvatelia sú katolíci (?), leží pri Ipli, od Lučenca vzdialené míľu. Chotár nemá veľký, je stredného výnosu, pasienok má dosť... Nedávno tu otvorili kúpeľ, kde vodu zohrievajú, ktorý začína byť chýrny. V susedstve ja Kalinovo a Hrabovo, kde sú dobré kyslé vody. Obyvatelia Brezničky by mohli dobre predať svoje majetky, hoci sú strednej veľkosti, druhej triedy. ( VALYI, A. 1796).

   Podľa opisu obecného pečatidla z roku 1796, ktorý 27. marca 1863 poslal tunajší richtár Pavol Mlynárik do Krajinského archívu v Budapešti, znakom obce bol dvomi prekríženými pšeničnými klasmi plytko ovenčené

radlice-čerieslo a lemeš. Kruhopis pečatidla znel: „ BERZENTZE FALU 1796“, pozri pečatidlo ( ADAMOVÁ, M.- DRENKO, J. 2001). Nájdený bol na dokumente z 22.3.1817.

  

      Breznička a okolie od 19. storočia po vznik ČSR ( 1918).

       V celej prvej polovici 19. storočia viac neblahých rokov strpčovalo život tunajšiemu ľudu. Raz suchota- hladomor ( 1801), neúroda (1816, 1817). Pustošila aj cholera ( 1810, 1831), prietrž mračien ( 1821), požiare, povodeň (1839). Následky najviac pociťoval poddaný ľud. Dochádzalo aj k poddanským vzburám ( Kalinovo- Hrabovo 1816, Zelené 1825).

   Monografia Novohradu ( 1826) o obci Berzentze , slovensky Breznitška uvádza: Stredná slovenská obec. Na miernej vyvýšenine, kde ešte aj dnes vidno ruiny kamenných murív o ktorých Matej Bel ( 1742) píše, že na tomto mieste bol veľký kostol a starým veľkým zvonom akú má Banská Bystrica dnes. Ale vtedajší obyvatelia schovali zvon pre nepriateľom do Ipľa tak dobre a držali to v tajnosti, že dnes nevedia tento zvon nájsť. Na spomínanej vyvýšenine postavili  menší rímskokatolícky kostol bez veže a naordinovali aj farára hoci r. 1780 tu bolo len 49 rím.kat. duší, ostatní sú ev. a. v. so 14 fíliami, teraz farárom je Jozef Herman... Väčšiu časť obce vlastnil Ferentz Szentiványi bývalý krajinský sudca,

teraz jeho dediči. ( MOCSÁRY, A. 1826)

  V roku 1828 Breznička mala 25 domov a 205 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom a hrnčiarstvom. Od r. 1830 bola v Brezničke ev.a.v. škola

  V roku 1831 v dedine bola epidémia cholery. Od r. 1838 bola zriadená aj rím. kat. škola.

   Z celokrajinských udalostí, ktoré v polovici 19. storočia mali dosah na Brezničku a okolie nemožno obísť revolúciu 1848/49.

  Pod tlakom revolučných udalostí vo Viedni a v Budapešti uhorský snem odhlasoval zrušenie poddanstva, upravil volebný zákon a niektoré demokratické práva ( v marci 1848). Maďarská politická reprezentácia v rámci štátoprávneho usporiadania monarchie mala požiadavky na ústrednú moc. Panovník z Viedne nemienil ustúpiť a tak došlo ku vojenskému konfliktu, do ktorého sa zapojili aj Slováci na strane panovníka dúfajúc v národnú rovnoprávnosť nemaďarských národností v Uhorsku. Vláda nemala síl na pacifikáciu Uhorska, ani maďarská národná armáda- honvédi, ( kde v rámci III. stotiny z okresu Fiľakovo bojovalo z Brezničky 16 mužov) na zabezpečenie politickej a vojenskej zvrchovanosti krajiny. Panovník František Jozef I. na potlačenie maďarskej revolúcie pozval cársku ruskú armádu. Ruské vojská ohrozovali počas presunov zo Zvolena do Rimavskej Soboty, oddiely maďarskej gerily, ba v Lučenci prepadli aj ruský trén ranených vojakov ( zabili troch dôstojníkov, troch vojakov).

 Cárske vojská preto z pomsty a odvety z 8.- 9.augusta 1849 Lučenec najprv vyplienili a potom vypálili. Panovník za pomoci ruských vojsk sa v lete 1849 dočkal politickej a vojenskej kapitulácie maďarskej opozície.( DRENKO,J.

1999). V Uhorsku bol nasadený vojenský okupačný režim podporený aj novým systémom vnútornej bezpečnosti- četníctva.

  Prínosom revolučných udalostí bolo, že poddaní Brezničky stali slobodnými súkromnými roľníkmi, aj keď trvalo vyše desaťročie ( 1863), kým sa podarilo segregovať panský, sedliacky a komunálny majetok. Do súkromného vlastníctva jednotlivých roľníkov prešla orná pôda a lúky, ktoré po generácie obrábali. Pasienky a lúky v alikvotnej výmere k bývalým poddanským usadlostiam prešli do spoločného užívania miestnej komunity ( urbára).Usadenie  Cigánov- Rómov a Židov v Brezničke umožnila rodina Szentiványiovcov. Židia mali najbližšiu modlitebňu v Poltári a synagógu v Lučenci. Ich matriky od r. 1851 sa viedli v Lučenci.

    Geografický slovík (1851) o obci uvádza: „ Berzencze (Breznicska) slovenská dedina v Novohradskej župe, 44 kat., 175 ev. obyvateľov, katolícka fara a kostol, chudé zeme. Zemepáni dediči Františka Szentiványiho, posledná pošta Zelené“. ( FÉNYES, E. 1851). Nápisová pečiatka obce z druhej polovice 19. storočia. V jej poli je dvojjazyčný text rozložený do troch riadkov: GEMEINDE BERZENCZE KÖZSÉG. Nájdená bola na písomnosti z roku 1866. ( NOVÁK, J. I. zv. 2008) V r. 1866 a 1874 v obci bola epidémia cholery.

   Druhou celokrajinskou udalosťou s dosahom bolo tzv. rakúsko – uhorské vyrovnanie roku 1867. Uhorsko získalo rozsiahlu samosprávu- vlastne autonómiu; spoločný zostal len panovník, zahraničná politika, armáda a mena.

  V roku 1874/75 Breznička- Berzence patrila do okresu Fiľakovo, slovenská obec, 271 ev.a.v., 83 rím.kat., 7 izraelitov, spolu 361 obyvateľov. Oráčiny 382, lúky 129, pastviny 3, lesy 398, bez úžitku 43, spolu 955 ( 1600 štvorcových holdov). Monografia Novohradskej župy  o obci Berzence, slov. Breznička okrem iného píše. Vedľa Ipľa ležiaca obec medzi Zeleným a Kalinovom, v ktorej oráčiny sú síce dobré, ale vodnaté, lúky sú však veľmi dobré. Lesy patria rodine Szent- Iványiovcov z Rovňan sú dobre udržované. V Ipli tu možno loviť pekné šťuky, okrem toho aj mreny. Raky sa vyskytujú vo veľkom množstve a na vodnatých lúkach sú ešte plži. Uvádza už spominanú legendu  z tureckého obdobia o skrytom zvone v Ipli podľa Mateja Bela. Majetok patri zväčša Szent Iványimu  ( SHVOY, M. 2006)

 Administratívne začlenenie Brezničky. Úradné pomenovanie obce 1872 – 1905 Berzencze, 1905 Ipolyberzence, od 1918 Breznička. Zadelenie do okresov :

1872-1883 okres Fiľakovo, 1883 – 1918 okres Lučenec. Obvodné notárstvo:

1872- 1909(1914) Poltár, 1909 ( 1914)- 1918 Kalinovo. Štátne matriky od 1.10.1895 – 1909 Poltár, 1909- 1918 Ozdín.

  Čo sa týka Verejnoprospešného výboru Novohradskej župy. Z jeho písomností sa zachovala len časť lesohospodárskych plánov z činnosti lesného podvýboru Breznička, rím. kat. fara za roky 1894 – 1903 1 zv. ( MV SR ŠA Banská Bystrica)

 Vývoj obyvateľstva, rok  , počet obyv. domov, Ø na 1 dom, Slováci  , Maďari

   Obec Breznička      1869            310

                                   1880           296       44           6,72            257         22

                                   1890           306        47

                                   1900           328        55

                                   1910           417        86           4,04            326         87

Pozn. v r. 1910 v Brezničke bolo do 5 % murovaných domov ( 4,65) ostatné boli drevené. % podiel mladej generácie 35,49, z dospelých vie čítať a písať 94,79,

        Priemysel, banské podnikanie, železničná doprava a remeslá

  Malá tehelňa súkromná bola  už v r. 1869, rozšírená v r. 1879. Okolitá pôda patrila do majetku Szentiványiovcov, ktorí dali podnet k výrobe. Výroba stavebných tehál a krytiny s plnou výrobou od r. 1897.  Výrobnú činnosť v tehelni vykonával od r. 1904 Košťálka a ďalší jeho spoločníci Tausz a Raichman. Od r. 1908 patril závod majiteľom Herczogovi a Kóhnovi.  V roku 1910 Tehelňa a výrobňa škridlíc v Brezničke: počet zamestnancov 39, mužov 35, ženy 4, správny aparát 1, vedúci dielní 1, robotníci 37, priami výrobcovia 38, Slováci 37, Maďari 2. V r. 1901 začal činnosť v Kalinove aj druhý závod neďaleko železničnej stanice. Majiteľom fabriky bol Alexander Raichmann z Brezničky. Závod zamestnával 60- 70 robotníkov, z toho tretinu žien. Tunajšie ílové lokality poskytovali pre túto výrobu prvotriednu hlinu a íly.

  Evidované údely a výhradné kutby na železnú rudu. V Brezničke pôsobila Boršódska banská spoločnosť ( 1900 – 1909). Údaje o banskej ťažbe sú veľmi torzovité a svedčia o nízkej produkcii, ktorá predurčovala osudy hutníctva železa v Novohrade.

  Železničná doprava. Významnou udalosťou v živote Brezničky bolo otvorenie  Lokálnej železničnej trate prechádzajúcej z Lučenca  cez Brezničku do Poltára v roku 1901 s odbočkou trate z Brezničky do Cinobane a Katarínskej Huty. 23.novembra 1901 sa mohla vykonať technicko- policajná obchôdzka trate  (stavebná dĺžka 28, 809 km a prevádzková dĺžka 29 km). Náklady na stavbu predstavovali 2 934 600 rakúskych zlatých. Vlak vyšiel z Lučenca ráno o 8.00 hod. Prehliadka sa skončila o 13.00 hod. v Katarínskej Hute. Z Katarínskej Huty sa potom vypravil osobitný vlak do železiarne J. Krammera v Cinobani, kde v továrnikovom dome bola slávnostná hostina. 24.novembra 1901 sa železničná trať č.91112 s odbočkou otvára pre verejnosť. ( DRENKO, J. 2001)

  Železnica mala význam pre industrializáciu okolitých obcí ( dovoz surovín, dreva, uhlia, odvoz vyrobeného tovaru i ľudí na trase Lučenec- Breznička- Poltár ( neskôr aj do Katarínskej Huty a Utekáča ).

  Profesíjna štruktúra remesiel a živností v r. 1910 v Brezničke

          1.             2       3      4       5        6       7      8     9     10

    Breznička    62       4    37       2        5       3      1     6      4.

Pozn. 1. Názov obce, 2. Počet aktívnych členov     3.kovoprofesie, 4. kniha, kameň, sklo, 5.spracovanie dreva, 6.pradenie, tkanie, 7. odev,obuv, 8. potraviny, 9. stavebníctvo, 10 pohostinstvo.

  V roku 1909 z majetku baróna Barata z Poltáru kúpili gazdovia z Brezničky 287 ktj., 300 štvorcových siah lesy a ornej pôdy za 140 000 korún.

   Poľnohospodárstvo- analýza obyvateľstva žijúcich z poľnohospodárstva r.1910

    1      2      3      4      5      6      7       8           9

161     73    29    21     9     14    88   54,65%    4

Pozn. 1 z poľnohospodárstva žijúce obyv.,2. V poľnohosp. činné obyv. spolu, 3 vlastníci, 4. pomáhajúci členovia rodiny, 5. z toho sluhovia, 6. robotníci,

7. z poľnohosp. živení spolu, 8 % podiel živených, 9. zamestnaných v iných poľnohospodárskych činnostiach.

   Pozemkové vlastníctvo v Brezničke v roku 1910:

od 10 do 100 kat. jutár 13 vlastníci, do 10 kat. jut. 16  55,17 %, spolu 29 vlastníkov. ( ALBERTY, J. 1989,  ).

  Štatistika Uhorska v r. 1913 o Brezničke uvádza: Ipolyberzencze, malá obec v Novohradskej župe, okres Lučenec, počet domov 86, obyvateľov 417, Slováci a Maďari, kostol, ev.a.v, v Kalinove-Hrabove, 974 kat. holdov, obvodné notárstvo a štátna matrika Poltár, zákonná stolica Balassagyarmat, okresný súd a daňový úrad Lučenec, četnícka stanica Lovinobaňa. Patrí do 25 vojenského obvodu, XVI. veliteľstvo, 51 ľudový okres. V mieste je železničná stanica a telegram, pošta s poštovým majstrom. ( A Magyar Ország. helségnévtára 1913) I. svetová vojna ( 1914- 1918) vyžiadala  obete aj z Brezničky.

 Ilustratívne uvedieme funkcionárov obce z r. 1900- 1918: v r. 1900 richtár

Mihal Gábor, prísažní Juraj Hronec, Michal Hlásnik, poslanci Alexander Reichmann, Samuel Tahusz, Juraj Mlynárik, Juraj Palko, Ján Morháč, vdova po  Jurajovi Košťálovi.

V roku 1910/11 Ipolyberzencze ( Breznička), okr. Lučenec, notariát Poltár, 328 obyvateľov. Richtár Ján Gábor turičan, zák. sudca Ján Morháč kindernaj, tútor Ján Czirbesz, pokladník Ján Palkó, obv. lekár Dr.Július Švehla, r.k. farár Gyöző Morvay, učiteľ J.Czirbesz, poštový majster a vedúci železničnej stanice Aladár Trojanovič. Pošta a telegraf v mieste. V r. 1913. 417 obyv. richtár Ján Palkó, zák. sudca Pavol Hronec, r.k. farár Ján Krištofčák, učiteľ Emil Medzihradský.

V r. 1914 zák. sudcom sa stal Emil Medzihradský, pokladníkom Juraj MorháčV r. 1916 richtár obce Pavol Balkovský, zák. sudca Pavol Hronec, rím.kat. farár Ján Krištofík, ev.a.v. farár Július Kalanda.

V roku 1918 tí istí funkcionári, len učiteľom už bol Ján Krajec. ( Kalendáre vydané v Novohrade, Lučenci pre roky 1911- 1919. ŠA Lučenec). Obvodnými notármi v Poltári (1873-1913) pre Brezničku boli:  Štefan Doleschal (1873-1881), Imrich Grim (1882-1900), Ferenc Szabó (29.12.1900-1903), Štefan Roznay (1904-1910), Dezider Virág (1910-1914). Breznička platila za prenájom notárstva(kúrenie, osvetlenie a čistenie) v Poltári 119 R. a 81 hal. Breznička od 1.júla 1913 bola začlenená pod notárstvo v Kalinove- Štefan Major (1913-1914). (FÖLDI, I. 2001)

   Literatúra za obdobie  do roku 1918:

ADAMOVÁ, M.-DRENKO, J.(2001): Pečate miest a obcí historického

                             Novohradu. ŠA Lučenec, s.12.

ALBERTY, J. a kol.(1989): Regionálna vlastivedná monografia Novohradu 2/1

                                             Dejiny. Osveta, s. 137, 200, 270, 299,310,320,328

A Magyar Szent Korona Országainak helységnévtára 1913. Bp.1913, s.685.

BEL, M.:(1742): Notitia Hungariae novae historico geographica IV. Viennae

BELITZKY, J.(1972): Nógrád megye története 896- 1849.Salgótarján,s.66.

BOROVSZKY, S.( 1911): Nógrádvármegye ( monografia). Budapest s.54, 452,463.

DAVID, Z.(2001): Az 1598 évi házösszeírás. KSHL Budapest .

DRENKO, J.(1991): Bitka pri Lučenci r. 1451. NK, Lučenec 66 s.

DRENKO, J.(1999): Lučenec v plameňoch: pozadie vypálenia mesta Lučenec

                                  v auguste 1849. NSL, Lučenec, 42 s.

DRENKO, J.(2001): Sto rokov železničnej trate Lučenec- Poltár. In. Novo-    hradské noviny, Lučenec, 8.10.2001. DRENKO, J.(2012): Zaniknuté dediny Novohradu. Lučenec. Tomášovce, 48 s.

FÉNYES, E.(1851): Magyarország geopraphiai szótára I. Pesten, s.125.

FURMÁNEK, V.(1983): Hradiská pilinskej a kyjatickej kultúry na Sloven-

                                         sku. In. Archelogické rozhledy, Praha, s.28.

FÖLDI, I.(2001): A községi és körjegyzők társadalmi és mozgalmai Nógrád

vármegyében (1873- 1950). Salgótarján, s.183, 187.

GYÖRFY,Gy.(1998): Az Árpád-kori Magyarország történeti földrajza IV.

                                    AK, Budapest, s.231.

HRUBEC, I.(1992): Pramene k dejinám Slovenska z konca 5. až 13.stororčia.

                                  II. zv. Nitra, s.38.Kalendáre Novohradu a Lučenca za roky 1911- 1919. Nógrádi naptár az 1911. évre Balassagyarmat s.29-30, r.1913 (s.134), r.1914 ( Lučenec s.XV, 1916(s.88), V r 1918( Lučenec s.88). Štátny archív Lučenec.Kanonické vizitácie ( 1674, 1688) pozri v III.kap. Kultúra JANČOVIC, J.( 2004): Z kolísky na Dolnú zem. Martin, s.31,53,97,114.

JANCSÓ, É.(2012): Nógrád vármegye nemesi közgyülesi jegyzőkönyveinek regesztái 1670-1672, 1683-1685. Salgótarján, s.48,58,112.

JANCSÓ, E.-JUSZTIN, P.(2012): Nógrád vármegye nemesi közgyülesi jegyzőkönyveinek regesztái (1686- 1689). Salgótarján, s. s.131, 183.

KISS, L.(1983): Földrajzi nevek etimológiai szótára ( 3.vyd.) Budapest,s.107.

Kol.(1960): Az első Magyarországi népszámlalás (1784-1787).Bp., s.94-95.

Kol.(1977): Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I.. Bratislava, s.241.

Kol.(1977): Nógrád megye képe a XVIII. század végén. Salgótarján s.

MAKSAY, F.(1990): Magyarország birtokviszonyai a 16. század közepén .I.

                                   Budapest, s.501.

MARSINA, R.(1987): Codex diplomaticus...Slovenský diplomatár.Ba MARSINA, R.-KUŠÍK, A. (1959): Urbáre feudálnych panstiev na Slovensku I.

                          ( XVI. storočie). SAV, Bratislava s.351, 402.

MOCSÁRY, A.(1826): Nemes Nógrád vármegyének Históriai, Geographiai

                                      és Statistikai esmertetése. I. Buda, s.149-150.

Nógrád megye képe a XVIII. század végén. Salgótarján 1977,s.71.

NOVÁK, J.(2008): Pečate miest a obcí na Slovensku. I.zv. Bratislava, s.107.

OBECNÁ KRONIKA Breznička I. Uložená na OÚ v Brezničke.

OBORNI, T.(2001): Nógrád vármegye kozgyülesei jegyzőkonyveinek

                      regesztái 1597- 1603. Salgótarján dok. 6,49,131,358,586,779.

OŽĎÁNI,O.-TOČÍK, A.(1989):Na úsvite dejín. In. ALBERTY, J. c.d.1989.

SIRÁCKY,J. (1971): Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem v 18. a 19. storočí.

                                  MS, Martin, s. 59.

SHVOY, K.(2006): Nógrád megye leírása. Salgótarján, s. 244-245.

VÁLYI, A.(1796): Magyarország leírása I.. Buda, s.196.

VASS, E.(1993): A szécsényi sandzsák 1554-évi adó összeírása. In. A Nógrád

                            megyei múzeumok évkönyve. Salgótarján, s. 53, 90.

WENZEL, G.(1872?): Árpádkori új okmánytár zv. XII. Pest., s.267.

      Breznička v medzivojnovom období ( 1918 – 1939)

       Koniec I. svetovej vojny ( 1918) spôsobil rozpad Rakúsko- Uhorska a vznik Československého štátu. V medzivojnovom období Slovensko bolo súčasťou Československej republiky ( ČSR) založenej 28. a 30. októbra 1918. Zo slovenských  národovcov z Brezničky nad Ipľom, ktorí sa dožili prevratu ( do 30. októbra 1918) a nepodľahli maďarizácii je uvedený len Martin Morháč.  (Slavík, M.1945 ). Iste tu boli aj ďalší slovenskí roľníci , ktorí boli národovci.

   V okolí Brezničky v tomto období vznikli miestne vzbury či rabovačky. Účastníkmi boli prichádzajúci bývalí frontoví vojaci a najchudobnejšie vrstvy miestnych obyvateľov. Boli namierené proti notárom, četníkom, krčmárom a obchodníkom ( zväčša židovského pôvodu). Maďarské národné gardy organizovali trestné výpravy proti vodcom vzbúr.

6. novembra 1918 vznikla Hornonovohradská slovenská národná rada pod vedením Dr. Ľudovíta Bazovského z Lučenca.  2. a 3.januára 1919 bol oslobodený Lučenec československým vojskom. Obyvatelia Brezničky sa začali prispôsobovať demokratickým podmienkam v novom štáte ( zaviedla sa úradne slovenská reč, slovenské vyučovanie v školách, došlo k zmenám v administra- tívach a správe obce, definitívne sa zaviedol slovenský názov obce Breznička). Funkcionári obce v r. 1919 starosta -richtár Ján Palko, zák. sudca Juraj Hronec, rím. kat. farár Ján Krištofčák, učiteľ Vojtech Andaházy. Pošta a telegraf bol v Brezničke. Pokojný život narušil vpád maďarskej boľševickej Červenej armády, ktorá v júni 1919 prenikla aj do Brezničky. Obec začas bola pripojená k Slovenskej republike rád. Maďarskú ČA museli vytlačiť jednotky československej armády v prvých júlových dňoch r. 1919.  8.júna1919 tu padol Josef Koule- 23 ročný československý vojak, pochovaný v Brezničke. Administratívnym centrom slovenského Novohradu sa stalo okresné mesto Lučenec, kde patrila aj Breznička. Do výboru Novohradskej župy bolo zvolených 24 členov, medzi nimi aj Ján Krištofčák rím. kat.- kňaz z Brezničky. V zozname miest a obcí Slovenska z r. 1919 sa uvádza Breznička: (Ipolyberzence): počet domov 79, obyvateľov 367, muži 183, ženy 184, československej národnosti 356, nemeckej 1, inej 10, rím. katolíci 110, gréko kat. 1, ev. a. v. 242, židia 14.   ( Zoznam miest Slovenska dľa popisu ľudu v roku 1919. 1920)   Spracovanie dejín tohto obdobia bolo náročné, lebo sa nezachoval fond Obecného zastupiteľstva v Mládzove.  Breznička v roku 1921 mala  393 obyvateľov. Od roku 1923 sa Novohradská župa stala súčasťou novej Pohronskej župy so sídlom vo Zvolene.

   Niektoré údaje sa dajú excerpovať z Pamätnej knihy železničnej stanice Breznička založenej 15.4.1925 správcom stanice Bernardom Strohschneiderom.

Takto vieme , že v r. 1919 staničný majstrom bol Král. Vtedy bol aj štrajk maďarských zamestnancov na stanici. Pred postupujúcim maďarským vojskom správca stanicu uzamkol a posledným evakuačným vlakom ušiel do Rimavskej Kokavy. Maďarské oddiely ČA ( v období Maďarskej republiky rad) 1.júna 1919 vtrhli do Brezničky a zo staničnej budovy odniesli telegrafný prístroj. Československé vojsko dňa 6.júna 1919 poslalo pancierový vlak z Poltára, ktorým sa vrátil aj staničný majster Král a ujal sa správy stanice. Od 20.januára 1921 prevzal správu stanice Josef Piecek, ( staničný personál tvorili ešte 1 výpravca a 2 staniční pomocníci), po ňom 22.decembra 1924 Bernard Strochsneider. Zrušením výpravne Katarínska huta dňa 15.apríla1924 bolo z Brezničky telefónom zavedené ústredné riadenie dopravy. V období od 29.marca do 2.novembra 1929 bol dočasným správcom stanice adjunkt Kulhánek, ktorý úrad odovzdal staničnému majstrovi Františkovi Hendrychovi, po ňom sa 19.júla 1935 stal správcom stanice oficiál Alois Procházka. Dňa 4.októbra 1931 došlo k zrážke motorového vlaku 3621 s osobným autom veľkopodnikateľa, ktorý následkom nehody zomrel.

 V r. 1922- 1934 došlo postupne k pričleneniu staníc Cinobaňa, Zelenovo a Katarínska Huta k žst. Breznička.

 ( Pamätná kniha železničnej stanice Breznička 1925, rkp.) 

 Na čele obce Breznička stáli starostovia. Členov Obecného (OZ) zastupiteľstva volili občania v Komunálnych voľbách na základe kandidátok jednotlivých politických strán. Kompetencie obecnej samosprávy podliehali aj jednotlivé osady. Obec mala kataster, nehnuteľnosti a budovy. Pri OZ pracovala finančná, daňová, vicinálna, zdravotnícka a osvetová komisia. V obci bol hájnik, kováč, obchodník, pôrodná asistentka, obhliadač mŕtvol a nočný strážnik. 

                                          

      V roku 1925 v parlamentných voľbách v okrese Lučenec boli takéto výsledky: 1. HSĽS 7845 hlasov ( 24,04%), 2. KSČ 7 360 (22,53 %), 3. Agrárna strana 4 825 (14,75%), 4. SNS 3 659 (11,15%). V Brezničke vo voľbách:

politická strana         voľby do posl. snemovne          senát

Hlinková slovenská ľudová strana    92                      78

Slovenská národná strana (SNS)       42                      37

Republikánska strana ( roľnícka)       41                      40

Komunistická strana                             9                       8

Českoslov. soc. demokratická strana   7                        7

Strana židovská                                    6                        6 hlasov.

(OBECNÁ KRONIKA I. Breznička)

  V roku 1926  sa konal revíziu hasičského zariadenia v okrese Lučenec Jozef Antušek okresný dozorca, ktorý pre Brezničku zaznamenal, že majú malú hasičskú striekačku, bez savíc, 60 hadíc, 4 vedrá a lekárničku.

 V roku 1927 Dobrovoľný hasičský zbor ( DHZ) sa stáva členom Okresnej hasičskej jednoty ( OHJ) č. 5 v Lučenci Stanovy DHZ v Brezničke boli schválené OMBV č.432 297/5/ 1927 14.októbra 1927. ( DRENKO, J.- KEPEŇA, J. 2003)  DHZ mal len jednu dvojkolesovú ručnú striekačku preto si kúpili väčšiu z Boľkoviec za 5 000 Kč.

     Breznička aj počas prvej ČSR ostala poľnohospodárskou obcou. Ľudia pracovali na svojich pozemkov, chovali dobytok. Malá časť obyvateľstva pracovala v miestnej tehelni a v okolitých obciach ( železiarne, sklárne, tehelne, píly).V roku 1927 tehelňa vyhorela a závod odkúpili bratia Križovci z Brezni- čky. V roku 1927 starostom obce bol Mlynárik Ján, pokladníkom Gábor Michal kedveš. V obecných voľbách išli pod názvom“ Obecná strana“: Martin Gábor, Križo Ján, Hronec Pavol, Hoffmann Ján, Hronec Juraj, Morháč Juraj kyndernaj, Tahusz Aladár, Gábor Pavel turičan, Paľko Juraj, Gábor Michal, Morháč Ondrej hajt. a i.

      Administratívny lexikon obcí (1928) o Brezničke zaznamenáva: správny okres Lučenec, Československo, pošta Kalinovo, železničná stanica, telegraf Breznička, notariát Kalinovo, ľudová škola as. Breznička, Farské úrady, rím.kat. Breznička, ev.a.v. Kalinovo, Četnícka stanica Kalinovo, zdravotnícky obvod Cinobaňa. ( Administratívny lexikon obcí ....1928)

  Štatistika obcí na Slovensku ( 1928) uvádza, že Breznička patrí XVIII. župy, okres Lučenec, notariát Kalinovo, obyv. 367, obecný chotár v kat. jutrách 974. Daňová základňa tvoriaca podklad vyrubených obecných príražok: 2,693.93. Celková rozpočtová potreba na rok 1927 10,254.63. Výška v % obecnej prírážky na roky 1925 180, r.1926 200, r. 1927 200. Výmera pôdy poľnohospodárskej kat. I. 3, hodnota 6000 Kčs. Hodnota nemovitosti 6000. Vklady 2,505.03, cenné papiere 1.500, celková hodnota 10,005.03. Úloha pre obec- kúpa novej striekačky. ( Statistika obcí na Slovensku 1928)

    Pekný opis tohto kraja uvádza Polívka,V. v monografii Novohradu ( 1928).

Z ktorého vyberáme: „ Prvou stanicou od Lučenca na trati Lučenec- Utekáč je Kalinovo ( 948 obyv., slov. obec temer z ¾ evanjelická, ale bez kostola; evanjelici chodia do susedného Hrabova, 424 obyv., oddeleného len Ipľom a katolíci do Brezničky..... Bohaté ložiská hliny tehliarskej sú tiež u Brezničky, 367 obyv., slovenskej obce z 2/3 evanjelickej. Katolícky kostol  je pre občanov z Brezničky, Kalinova, Hrabova, Veľkej Vsi a roztratených samôt v okolí. Z Brezničky odbočuje trať na Mládzovo, ďalej Cinobaňu a do Katarínskej Huty smerom sz..... Kraj veľmi, pekný romantický... Vráťme sa späť do Brezničky a pokračujme v ceste na Utekáč. Z Brezničky sa polhodinku prídeme do Zelenova...“ . ( POLÍVKA, V. 1928).

  Vo voľbách v roku 1929 boli v Brezničke takéto výsledky: 1.HSĽS 108 hlasov, Republikánska strana 40, Národno socialistická strana 13, Soc. demokratická s. 8, Komunistická s. 5, Maďarské strany 5 hlasov.( OBECNÁ KRONIKA Breznička I.) V Kalinove bol Živnostenský úverový ústav, družstvo s obmedzeným ručením. Od 24.júla 1927 došlo k fúzii so Živnostenským úverným ústavom v Málinci. Po roku 1929 členkou sa stala aj súkromníčka Margita Textorisová z Brezničky. Potravné družstvo bolo aj v Brezničke. ( Štátny archív v Banskej Bystrici, fond Krajský súd B. Bystrica, Firemný register B XII.č.752, škatuľa č.292). Základné služby obyvateľstva zabezpečovali hlavne miestni remeselníci ( kováč, obuvník, krajčír). Zásobovanie mali na starosti miestni obchodníci, hlavne Potravné družstvo.

  20.marca 1929 bolo riadne valné zhromaždenie DHZ v Brezničke, za účasti 18 činných a 2 nových členov. Vyberáme zo správy tajomníka: v r. 1928 mal zbor 20 činných členov a 1 náhradného ( z ktorých 1 narukoval, a 1 bol vylúčený miesto veliteľom). Zbor sa zúčastnil hasenia 4 požiarov na okolí, mal 13 cvičení, a to 11 školných a 2 slávnostné. Zbor poriadal 4 tanečné zábavy. Pokladničná správa: v r. 1928 príjem 4 339, 30 Kčs, výdavky 2 474,40 Kčs. Správa strojníka Jána Hlásnika a gazdu Jána Sršňa. Zbor má kompletnú striekačku so 70 m hadicami. Stav výstroja: 18 blúz súkenných, 19 remenných čiapok, 20 odznakov „ Na pomoc“.Voľba nových funkcionárov: za veliteľa znovu zvolený  Ján Pánik správca ev. školy, za miestoveliteľa Martin Balkovský, za tajomníka Martin Morháč.

 Nový veliteľ sa obrátil k bratom hasičom: „ Bratia! Prilože i vy ruku k dielu, lebo len tak dosiahneme vytýčeného cieľa. Preto hor sa, bratia, nech nám slúži za vzor krásna výpoveď nášho spasiteľa: „ Miluj blížneho ako seba samého“.  Valné zhromaždenie po sľube 3 nových hasičov ukončil brat veliteľ privolaním:“ Zdar práci hasičskej“. ( Breznička, pri Lučenci. In. Hasičské listy č.5, 1929 s.61., DRENKO, J.- KEPEŇA, J. 2003, s.68)

   28.apríla 1929 bola založená Slovenská evanjelická jednota miestny odbor v Brezničke č. 136 s 50 členmi z podnetu Jána Pánika. ( pozri foto)

   V roku 1930 Breznička mala 411 obyvateľov, v marci- apríli sa v obci vyskytol brušný týfus.

 V období hospodárskej krízy nespokojnosť občanov sa prejavila aj v rôznych protestoch.  25. februára 1931 predpoludním na Námestí v Republiky v Lučenci zatkla polícia počas demonštrácie okolo 70 mladíkov, medzi nimi aj z Brezničky ( ČERVENÁK, V. 1971  s. 231) V roku 1930 majiteľom tehelne v Brezničke bol Kraus.  5.júla 1931  HOJ č.5 usporiadala Verejné Obvodové hasičské cvičenie v Cinobani za účasti zborov so striekačkami tak aj z Brezničky.

V roku 1931 novým starostom obce sa stal Ján Lőrinčík ,železničiar, pokladníkom Ondrej Morháč hajtm., kandidovali Križo, Mlynárik, Gábor, Murín, Balkovský, Slavkovský, Morháč.V Brezničke v tomto období bola ev.ľudová škola, ev. modlitebňa, kat. kostol, obchod a krčma. Cez obec prechádzali osobné i nákladné vlaky.

 Z oblasti kultúry okrem hasičských podujatí ( tanečné zábavy a športové podujatia), bola aj ľudová obecná knižnica utvorená v roku 1930.

20.decembra 1931 elektrifikácia obce za 66 000 kčs ( štátna subvencia 50 %, čiže 33 000 Kč). V roku 1932 boli v obci 8 verejných lámp ( z ktorých svietili však len 3 pri Potravnom dome, na obecnom námestí a pri rím.kat. fare). Elektrina bola zavedená do 36 bytov. V roku 1933 Ján Lörinčík sa vzdal úradu a za starostu bol zvolený Ján Mlynárik. Od tohto roku viedol Pamätnu knihu obce Breznička Ján Pánik správca školy.V nej na s.7-8  sú uvedené mená 92 občanov aj s číslami domov. V roku 1934 sa obilie z Brezničky odovzdávalo do Obilného monopolu v Lučenci. 3.februára 1934 bol utvorený Hasičský športový spolok ( HŠS) v Brezničke. Stanovy Krajinského úradu v Bratislave pod č.785159/8- 1934, klub mal materiálne zabezpečenie pre 15 futbalistov. Predsedom klubu bol Pavol Križo, tajomníkom Július Geleta ( DRENKO, J.- KEPEŇA, J., 2003, s. 79)   4.mája 1934 sa konala v Brezničke slávnosť s pogramom: 1.Živý obraz žiakov, s prejavom žiaka Michala Ostrihoňa, 2.Slávnostná reč uč. Jána Pánika, 3.Recitácie príležitostných básní, 4. V Potravnom družstve sa odohrala aj scéna v jednom dejstve „ Matka Štefánikova“. Účinkovali Zuzana Gáborová, Ján Morháč, Ján Murin, Jozef Hoffmann, Július Vingárik, Mária Kelemenová, Jolana Križová, Ondrej Textoris, Ondrej Laštík a Mária Hroncová ( Pamätná kniha obce Breznička I., s.39)

  V roku 1935 sa uskutočnil súpis ovocných stromov a krov. Stromy: jablone 523, hrušky 494, čerešne 120, višne 22, slivky bystrické 52, iné 952, marhule 6, broskyne 13, orechy 45 spolu 2 227 stromov. Kry: ribezle 134, egreše 30, spolu 164 krov. Voľby v Brezničke boli s týmito výsledkami: Autonómny blok  (Hlinka- Rázus), Republikánska strana maloroľníckeho ľudu 79, Sociálno demokratická strana 16, Komunistická strana 4, Národno socialistická strana 3,

Československá ľudová strana 1, Živnostenská strana 1. Spolu 228 platných hlasov. Z r. 1936 je zachované foto 20 hasičov Brezničky ( pozri foto aj s menoslovom) Vybudovalo sa aj Hasičské skladište slávnostne odovzdané 5.septembra 1937 za účasti okr. veliteľa Štefana Zeiwalda, kalinovského  a hrabovského DHZ. Obvodný dozorca, miestný veliteľ DHZ v Brezničke Ján Pánik bol dekorovaný bronzovým záslužným krížom za jeho mimoriadnu organizačnú činnosť na poli hasičstva. ( Pamätná kniha obce Breznička I.,  s.55, pozri 2 foto)
  Dlhoročným obecným zriadencom bol Ondrej Kráľ, pre vysoký vek ho vystriedal Ondrej Gábor krajč.

  V roku 1936 sa v obci zriadila Civilná protiletecká ochrana ( CPO) veliteľom sa stal Ján Pánik. Vykonala sa aj Raembulácia katastra obce, výmera 974 kat. holdov. V roku 1937 Breznička mala 411 obyvateľov, národnosti Československej 403, knižnica mala 214 zv. slovenských kníh. Pre porovnanie s okolitými obcami:

Obec      počet obyv., národnosti čsl. ,nemeckej, maď. židovskej, počet zv. kníh:

Zelené             452                     441            3,        2,              6             331

Hrabovo          525                     524                                                       168

Kalinovo        1201                  1144            4       15               7             468

                                                                                        ( KRAUS, F. 1937)

   V máji 1937 sa konal veľký 37 denný štrajk tehelne pod vedením komunistov.
Počas štrajku sa aktivizovali aj červené odbory. Zhromaždenie odborárov bolo napr. aj v doline Pod Borčokom pri Ipli, medzi Kalinovom a Brezničkou. Štrajkujúcim sa podarilo vynútiť menšie ústupky na kapitalistoch. ( JÁNOŠ, P. 1977) V roku 1937 bolo postavené nové hasičské skladište s celkovým nákladom 4 800. Slávnostné odovzdanie sa uskutočnilo 5.septembra 1937

 ( pozri foto). V tomto roku bol postavený aj nový most cez brod, ktorý vyhotovil Ján Slavkovský, mlynár. Konala sa aj oprava obecnej vyhne a kováčskeho bytu. 11.mája 1938 boli voľby v obci pod jednotnou kandidátkou s názvom: „ Autonomistický blok a republikánska strana“. Článok v lučenských novinách Národný týždenník „ Breznička ide jednotne do volieb“ uvádza kandidátov: M.Gábor, I.Geleta, P.Morháč, I.Hoffmann, I.Geleta st., M.Hlásnik, I.Mlinárik, Š.Križo, M.Balkovský, I.Morháč krajč., I.Gábor a M.Gábor.

   Novým starostom Brezničky sa stal  Martin Gábor, námestníkom starostu Ján Gábor, pokladníkom Ján Morháč.

  Breznička patrila pod notariát v Kalinove, do roku 1923 sa tu vystriedalo 7 notárov. Z notárov ilustratívne uvedieme: Jozef Róna (pôsobil od 27.4.1923- 4.9.1929), Zoltán Bóry ( do 1.4.1929), Samuel Filo (od 1.4.1929- do r. 1945).

21.mája 1938 československá vláda vyhlásila čiastočnú mobilizáciu na obranu republiky a 23.septembra všeobecnú mobilizáciu.

  Breznička za Slovenského štátu a v období protifašistického odboja

                                  ( 1939- 1945)

      Po Viedenskej arbitráži 2.novembra 1938 a obsadení Lučenca maďarským vojskom ( 10.novembra) sa okresným centrom slovenskej časti Novohradu stala Lovinobaňa, ktorá patrila do Pohronskej župy, notárstvo pre Brezničku ostalo v Kalinove. Po vzniku Slovenského štátu 14. marca 1939 ( od prijatia ústavy 21.júla 1939 oficiálne ako Slovenská republika) došlo k zmenám štátnej i verejnej správy. Imrich Slavkovský z Brezničky bol vyznamenaný v bojoch za

obranu republiky. V r. 1939 sa uskutočnila výstavba obilného skladu na železničnej stanici ( staviteľ František Tomek, za obnos 200 000 Ks).

   Čo sa týka železničnej stanice Breznička, po začlenení Lučenca do Maďarska bola od 22.decembra 1938 medzi stanicami Losonc (Lučenec)- Breznička zahájená výmenná preprava v obmedzenom rozsahu. Týždeň po odtrhnutí sa Slovenska od Československa dňa 14.marca 1939 bol zbavený služby český výpravca stanice a dňa 18.apríla 1939 bola správa stanice odovzdaná skladníkovi- manipulantovi Václavovi Leskovcovi. Nová železničná traťVeľká Ves- Tomášovce bola otvorená 18.februára 1940, čím sa mohla napojiť železnica z Brezničky cez Tomášovce  smerom na Zvolen. ( pozri foto). Dňa 24.júna 1941 bol dočasným správcom stanice poverený staničný majster čakateľ Július Kopčák, po ňom pán Spišiak, ktorý po ukončení II.svetovej vojny zostal nezvestný. V októbri 1941 bolo nahradené osvetlenie petrolejovými lampami elektrickým osvetlením. Dňa 23.marca 1943 boli dané do činnosti vchodové návestidlá od Tomášoviec, Poltára a Katarínslkej Huty.

( Pamätná kniha železničnej stanice Breznička rkp. vedená od 15.4.1925) 6.októbra 1939?  bolo rozpustené obecné zastupiteľstvo. Na úrovni obce bola zrušená funkcia starostu obce a zavedená nová funkcia štátneho obecného komisára. Za vládneho komisára bola zvolený dovtedajší starosta Martin Gábor, do poradného zboru Ján Mlynárik, Ján Lörinčík, Ján Geleta a Ján Pánik.

  Kultúrny dom bol pôvodne v Potravnom družstve ( ved. Michal Hlásnik), ale keď sa tu založil obchod s koloniálnym tovarom, miestna sála bola predelená nehybnou drevenou stenou, čím sa mládež nemohla kultúrne vyžiť, preto utiahla sa do hostinca Pavla Mlynárika Doboša, kde  odohrali aj divadelné hry „ Chlapci na stráži“ a „ Márnotratný syn“. Začalo sa s výstavbou kultúrneho domu. V roku 1939 sa uskutočnila zbierka na zlatý poklad republiky. V Brezničke sa vyzbieralo 100 korún slovenských.

 V dôsledku odbytových a dopravných ťažkostí ( Lučenec, dovtedajšie hospodárske centrum, bol pripojený k Maďarsku) postihlo tehelňu aj v Brezni- čke ako i okolitý priemysel ( sklárne, železiarne, tehelne a píly). Zvýšila sa nezamestnanosť, muselo sa pristúpiť k vyplácaniu podpôr v nezamestnanosti.

 Vypuknutie II. svetovej vojny začalo 1.septembra 1939 útokom Nemecka proti Poľsku, nasadená bola aj Slovenská armáda, ktorá sa 23.júna 1941 pripojila k nemeckému ťaženiu proti Sovietskemu zväzu. Aj z Brezničky museli muži narukovať na fronty.Vedúci Potravného družstva Michal Hlásnik zomrel 5.decembra 1940. Správy sa ujal Martin Morháč, za obchodného vedúceho bol menovaný Július Geleta s manželkou. V roku 1941 do jari 1942 bol židovský majetok Thauszovcov rozparcelovaný. Dom kultúry v Brezničke dostal názov  „Dom HSĽS“,( výsviacku konal dr. František Vysocká rk. farár. Uskutočnila sa aj prestavba pastierne ( byt pre pastiera, majetok Urbariátu). Od 1.januára 1942 došlo k zmene názvu Ev.ľudovej školy na Obecnú ľudovú školu v Brezničke. 14.marca 1942 na Deň slobody sa uskutočnil lampiónový sprievod v Brezničke. Posviacka kultúrneho domu bola 28.júna 1942.  Lexikón obcí Slovenskej republiky ( 1942) uvádza: okres Lovinobaňa, obec Breznička: plocha v ha 560, počet domov 105, počet obyv. r.1940 ? .

 Poštový, telegrafný a telefónny úrad Kalinovo železničná stanica Breznička, farský úrad 1.Breznička,2.Kalinovo, žandárska stanica Kalinovo, zdravotný obvod Cinobaňa. Miestne časti obce Močiar O, Krížovská Pustatina DD. (Lexikón obcí Slovenskej republiky 1942). Ako v každej obci tak aj v Brezničke sa utvorila  Hlinková slovenská ľudová strana ( HSĽS) , Hlinková garda(HG) a Hlinková mládež . Tieto organizácie však nemali podporu evanjelického obyvateľstva, len katolíckeho. V rokoch 1940-1942 bola v tehelni postavená kruhová pec s kapacitou 440 m3. Do tej doby mal závod len poľné pece, tzv. „báne“.  Okresný úrad v Lovinobani 27.marca 1942 nariadil zaradenie Židov do pracé- sústredenie Židov do Poltára odkiaľ boli odtransportovaní vlakom cez Lučenec, Lovinobaňu do pracovného tábora do Novák.  Postupne sa prehĺbila sociálna bieda aj v Brezničke. Poľnohospodárske práce konali starci, ženy a väčšie deti, lebo muži bojovali na frontoch. Výraznou postavou tohto obdobia bol rodák z Brezničky Martin Morháč (n.3.3.1902- z.22.10.1955 Horné Orešany). Spočiatku prívrženec Slovenskej ľudovej strany, neskôr člen Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, agitátor za jej politiku v Novohrade. 1939 jeden z organizátorov obrany hraníc na južnom Slovensku proti horthyovcom.

   V r. 1939 – 1943 poslanec Slovenského snemu, člen jeho branného a technicko- dopravného výboru, 1942 predseda okresnej organizácie HSĽS v Lovinobani. 1943 zbavený poslaneckého mandátu za podozrenie spolupráce s rasovo prenasledovanými. Po r. 1945 ho Národný súd uznal vinným, avšak za pomoc odboju a rasovo prenasledovaným (Židom a Cigáňom) oslobodený od výkonu trestu. ( Slovenský biografický slovník IV. 1990)

 V roku 1943 sa v obci konala povinná Branná výchova od 6.-50 rokov, veliteľom spočiatku bol Pavol Morháč kamo, miesto neho bol menovaný Ján Gábor Jánošove frontový vojak. Došlo aj k zmene funkcie vládneho komisára Martin Gábor sa zriekol úradu, menovaný bol Juraj Gábor kedveš.

Firma bratia Križo robili stavbu továrne na škrídlice a tehly.

  V roku 1944 Združenie ev. mládeže 3.januára na novom javisku predviedli drámu „Matka“ v réžii Jána Pánika a na Veľkú noc hru „ Ofenzíva pána Koníčka“ v réžii Eugéna Spišiaka. 23.augusta 1944 do obce prišlo 140 ukrajinských a poľských utečencov. Bývali v škole, v Potravnom družstve a i.

     Breznička v období protifašistického odboja a SNP

     O vypuknutí Slovenského národného povstania ( SNP) sa občania dozvedeli z banskobystrického slobodného slovenského vysielača, kde správu o vypuknutí SNP 1.septembra 1944 prečítal učiteľ Ladislav Sára ( maturoval na učiteľskom ústave v Lučenci).

 5.septembra vznikol revolučný národný výbor v Brezničke, členmi sa stali robotníci a roľníci: Ján Morháč predseda, Juraj Gábor, Ján Almáši, Jozef Geleta st.,Ján Križo, Ján Sršeň. Vytvárali sa  prvé organizované partizánske jednotky aj v  okolí Brezničky. Napr. oddiel Thälmann, pod vedením kapitána ČA Kinčarova. Rota operovala na hraničnom území s Maďarskom, pozdĺž Kalinovsko- pincinského chotára a plnila aj úlohu  výcvikovej jednotky. Do SNP sa zapojili aj občania z Breznička ako napr. Ondrej Gábor, Ján Laštík, Pavel Murín a z okolia Ján Škrdla, Emil Plavucha, Milan Olšiak, Ján Svoreň, Jozef Klimák, Ján Sivok, Ján Muška, Ján Caban, Pavol Frančok  i. 17.septembra 1944 podľa situačného hlásenia oddielu Thälmann hlásené z Oždian telefónom na železničnú stanicu v Brezničke, aby niekto prišiel pre vojakov, ktorí chcú prejsť k partizánom. ( MOTOŠKA, V. 1974  s.87)  22.októbra 1944 zaútočili z juhu jednotky 18 SS divízie  na partizánsky oddiel pri Kalinove, ktorý pred presilou musel ustúpiť. V Kalinove potom sídlil oddiel gestapa a SS. Nemci postupovali smerom na Brezničku a Zelené. Jedna skupina postupovala z Brezničky smerom na Mládzovo, Turíčky, Ozdín a Málinec, druhá zo Zeleného Ipeľskou kotlinou smerom Rovňany, Bystrička a Málinec.

   Z Brezničky padli dvaja partizáni. Laštík Ján ( 27 ročný robotník) partizán, popravený v Lučenci Nemcami. Murín Pavel (n.1927) murársky učeň, padol v boji 24.októbra 1944 v Liptovskej osade. Autentické spomienky z bojov uvádza Milica Miadoková z Mládzova:  „Mnohé domy sa stali terčom pre mínomety a delá. Granáty rozbíjali budovy, črepiny našli obete nielen medzi vojakmi, ale aj civilmi, Jednou z nich bol aj môj otec. Zraneného otca odniesli na voze do Brezničky. Rodina sa potom presúvala popri železničnej trate počas letu stíhačiek, výbuchov delostreleckých granátov do Brezničky, a potom do Zeleného za frontovú líniu“. (MIADOKOVÁ, M, In. Spomienkový zborník 1998 )

   Od 12.januára 1945 sovietske vojská 27. armády generálplukovníka Trofi- menka ( v rámci II. ukrajinského frontu maršala Malinovského, ktorý bol týždeň v Kalinove a osade Močiar) začali ofenzívu proti Nemcom. Vojská 35. strelec- kého zboru ČA gen. S. G. Gorčajeva ovládli Vyšný Petrovec a Hrabovo.

 Pri oslobodzovaní obce Breznička a okolí  12.-13. januára 1945 padlo

 32 príslušníkov Červenej armády, 25 nemeckých vojakov, 1 rumunský vojak. Priamo v Breznička padol 1 nemecký vojak a 1 partizán. Umučení boli v koncentračných táboroch z Hrabova 2, Kalinova 3, Zeleného 5 .13. januára bol oslobodený Poltár a 14.januára 1945 aj Lučenec. ( GOLEMA, A. 1965)

 Literatúra  pre roky 1918- 1945

Administratívny lexikón obcí na Morave, ve Slézsku, na Slovensku a v Pod-

karpatskej Rusi. Praha, 1928. s.152.

ČERVENÁK, V. (1971): Robotnícke hnutie a boj KSČ v Novohrade. Lc s.124.

DRENKO, J. (2012): Mládzovo monografia obce.  NOS Lučenec.

DRENKO, J.- KEPEŇA, J.( 2003): Požiarna ochrana v Novohrade.

                                                          Lučenec, s.62,68,79,80.

Fond Breznička. MV SR Štátny archív B. Bystrica, pobočka Lučenec.

GOLEMA, A.(1965): Oslobodenie južného a stredného Slovenska (vojska-

                                    mi II. Ukrajinského frontu). B. Bystrica, s. 238.

HRAŠKO,Z.(1964): Štrajk ipeľských tehliarov. In.: Sborník SNM,58,História

                                  4, Bratislava, s.29-42.

JÁNOŠ, P.(1977): 40 rokov štrajku ipeľských tehelní. In. Obzor Gemera,č.3.

JÁNOŠ, P.(1988): Kalinovo. 2. vyd. Osveta, Kalinovo.

KOL.(2002): Mesto Poltár Regionálna monografia.  MsÚ, Poltár.

KRAUS, F.(1937): Obecné knihovníctvo na Slovensku. Bratislava, tab.č.

Lexikón obcí Slovenskej republiky (1942). Bratislava, s. 42.

MIADOKOVÁ, M.(1998):In. Spomienkový zborník rodákov- pamätníkov

                                 vojnových udalostí v Cinobani, Turíčkach, Mládzove.

                                  Cinobaňa, s. 81-95

MARTULIAK, P.(2008): Lučenec a Novohrad v období vzniku a vývoja

                          I.ČSR. In. Zborník z konferencie 6.12.2007, Lučenec.

MOTOŠKA,V.(1974): Protifašistický odboj v Novohrade. Lučenec, s.87

Pamätná kniha železničnej stanice v Brezničke ( vedená od r. 1925) rkp.

OBECNÁ KRONIKA I. Breznička, uložená na OˇU v Brezničke( rkp.)

Osvobození Československa Rudou armádou 1944/45. Praha 1965.

PETRÁŠ,J. (2005): Zoznam občanov Československej republiky a zahraničných

bojovníkov, ktorí položili životy v boji proti fašizmu počas II. svetovej

vojny. Trnava, ( CD-ROM).

POLÍVKA, V.(1928): Lučenec a kraj novohradský. Lučenec, s.123-124.

SLAVIK, M.(1945): Slovenskí národovci do 30.októbra 1918. 2. vyd.

                                  Trenčín, s134

Štatistika obcí na Slovensku (1928). Trenčín ( zost. Poničan, P.a kol.).

Zoznam miest Slovenska dľa popisu ľudu v roku 1919. Bratislava 1920 s.68.

       Breznička po oslobodení ( 1945)

        Po skončení II. svetovej vojny sa obnovil Československý štát. Okresný úrad z Lovinobane sa presťahoval do Lučenca, Breznička administratívne patrila do okresu Lučenec v rámci Banskobystrického kraja do Československej republiky ( ČSR). V roku 1945 pri požiari bola zničená Farská kronika Brezničky vedená od r. 1781. 7.apríla 1945 bola exhumácia padlých ruských vojakov, ktorí boli pochovaní pred ev. kostolom v záhradke a boli prenesení do rk. cintorína a uložení v spoločnom hrobe. Do 1.júna z obce odišli ruskí vojaci ,

ostalo tu len 5 bárišní, ktoré mali bunker pod Vinným hrbom, do 14.júla a robili hlásnu službu. 26.júna 1945 došlo k reorganizácii MNV. Predseda Ján Morháč krajč., podpredseda Ján Sršn, tajomník Jozef Lev, členovia: Ján Kokavec, Ján Almáši, Ondrej Belica, Juraj Zaveternik, Jozef Gábor, Juraj Gábor, Ján Geleta st, Ján Slavkovský a Jozef Geleta st.

   Železničná trať Lučenec- Breznička- Poltár bola sprevádzkovaná v októbri 1945, čo umožnilo nabehnutie verejného zásobovania. Dovoz surovín i odvoz vyrobeného tovaru. V tomto roku v Brezničke bola vystavaná aj pošta. Obnovená bola činnosť hasičstva v Brezničke ( Stanovy pod č. 244/1-III/3-46 z r. 1946 ). 28.októbra 1945 bol pochovaný v Brezničke Pavol Murín , partizán padol 26.10.1944, jeho telo bolo prevezené z Liptovskej osady).

  13.januára 1946 sa uslkutočnil  slávnostný večierok v Brezničke ( I. výročie oslobodenia obce). Zúčastnili sa predseda MOS Š.Bulla, prednosta železničnej stanice J.Hoffmann. Slávnostnú reč mal  učiteľ J.Pánik. SSM zahral veselohru v 3 dejstvách „ Život vojenský, veselý život“ od J.Balda a Solčániho.

     Z hercov vynikli: Juraj Morháč, Marci Gábor, V.Gábor, M.Sršňová, E.Morháčová, J.Almaši. 22.apríla na Veľkú noc odohrali drámu „ Kliatba“ od Fr.Urbáneka. 4.mája v Št. ľudovej škole deti odohrali divadielko „ Pravé bohatstvá“ v 3 dejstvách a „ Pri kávičke“ v 1 dejstve. 26.mája 1946 sa konali voľby do MNV, kde kandidovali: 1.Strana práce 9 hlasov, 2.Demokratická strana 193, 3.Komunistická strana 69, 4.Strana slobody 7, na „Prázdny lístok“ 3 hlasy.

 V roku 1946 predsedom Miestneho národného výboru (MNV) v Brezničke bol Ján Almáši, podpredseda Ján Morháč buchan. Kandidovali Ján Morháč, Ján Kokavec, Július Geleta, Ján Slavkovský, Ondrej Morháč, Pavol Kelemen.

  V roku 1947 kandidovali Ján Almáši a Ján Morháč dostali rovnaké hlasy, preto musel rozhodnú los v prospech Jána Morháča krajč., ktorý sa funkcie predsedu MNV ujal 31.novembra 1947. Začal sa aj boj medzi Demokratickou a komunistickou stranou čo neobišiel aj činnosť národných výborov( NV). Dôležitou skutočnosťou v činnosti NV bol Dvojročný (1947/48) budovateľský plán vojnou zničeného hospodárstva.

 V Brezničke sa mala uskutočniť oprava kultúrneho domu, zavedenie telefónneho zariadenia.

     V Hrabove výstavba železobetónového mosta, oprava obecných ciest a požiarneho skladu, v Mládzove oprava ciest a výstavba kultúrneho domu. Veľa z týchto akcií sa neuskutočnilo pre nedostatok stavebnej kapacity.

 ( GAÁL, J.1967)

   Pamätná kniha národných výborov v dvojročnici 1947- 48 o Brezničke

 okrem iného píše: „ Kalinovo je sídlom obvodného úradu Národného výboru (NV) pre obce Breznička, Hrabovo a Veľká Ves. Breznička je obec, možno povedať malá podhorská dedina. Leží pri rieke Ipeľ. Jej meno pochádza od stromu breza. Bolo tu niekedy mnoho briez, z ktorých istá časť bola len v roku 1939 vyklčovaná a premenená na pastvu. I hon pozemkov jestvuje „ Podbrezi- ny“. Nateraz počíta 430 obyvateľov. Reč sa veľmi odlišovala ( i teraz) od spisovnej slovenčiny namiesto „y“ užíva s „e“. Napr. ryby- rebe, mlyn- mlen, keby- kebe, ženy- žene; slovesá dopľňajú sa koncovkou „i“. Napr. kopati, hrabati, voziti, prati, orati, čitati atď.

  V začiatkoch boli všade len mäkké cesty. Hradská cesta vedúca cez obec

( Lučenec- Kokava n/Rim) začala sa robiť v r. 1884. Železničná trať, ktorá sa rozvetvuje na tri smery: Breznička - Lučenec, Breznička- Katarínska Huta, Breznička - Poltár, bola vystavaná v rokoch 1900-1901. V roku 1905 bola postavená továreň na výrobu škridlíc a tehál, nakoľko nachodila sa tu šamotová hlina. V roku 1946 bola postavená druhá továreň na výrobu škridlíc a tehál pod menom „Ipeľská továreň“ a v roku 1947 započalo sa s prácou. Obec administratívne patrila do obce Poltár až do 1.januára 1914. Vtedy bol zriadený notársky úrad v Kalinove a od tej doby patrí obec do kalinovského notariátu. Podľa náboženstva obyvateľstvo je ev.a.v. a r. kat. vierovyznania. V roku 1863 bol vybudovaný ev.a.v. kostol a v r. 1781- 1785 bol v obci vystavaný rím. kat.

kostol. Budova rím. kat. fary bola darovaná Jozefom Okoličánim, vtedajším zemepánom roku 1786 a vtedy bola založená aj rím. kat. farnosť brezničská. Ev. a.v. cirkev brezničská je filiálnou cirkvou Kalinovsko- Hrabovskej cirkvi. Uvedený je aj zoznam Revolučného národného výboru v Brezničke, zvoleného dňa 5.septembra 1944. ( pozri v predchádzajúcej časti r. 1938-1945). Je to jeden z prvých opisov o obci Breznička v slovenskom jazyku.

  ( Pamätná kniha národných výborov 1948)

   Po komunistickom štátnom prevrate  ( vo februári 1948) bola nastolená politická diktatúra. V Brezničke vznikol miestny akčný výbor. Novou štátnou formou sa stala „ ľudová demokracia“ a asymetrický model štátopravného usporiadania. Nový režim prenasledoval cirkvi najmä rímskokatolícku cirkev.

V roku 1949 bol zriadený obchod VESNA, predávali sa tu šaty, strižný tovar a galantéria. Dňom 31.XII.1949 na s. 175 končí aj Pamätná kniha obce Breznička, vedená kronikárom učiteľom Jánom Pánikom.

 V roku 1949 sa v rámci prvého päťročného plánu na r. 1949- 1953 nastolila potreba socialistickej industrializácie a kolektivizácie.

    Hospodárenie v obci bolo formou Štátneho majetku ( ŠM), zriadená bola autobusová zastávka, v roku 1950 bolo vybudované športové ihrisko.

  Od roku 1951 v rámci územnosprávneho usporiadania vytvoril nový okres Poltár, kde patrila aj Breznička v rámci kraja Banská Bystrica.

V roku 1952 bolo založené Jednotné roľnícke družstvo ( JRD).

22.5.1952 na základe valného zhromaždenia hasičov v Brezničke došlo k premene DHS Breznička na Miestnu jednotu ČSH.

 Funkcionári r. 1949: predseda Murín Ján, podpredseda Gábor Július, Tajomník Balkovský Martin, Morháč Ján. V r. 1953 zmena názvu na  ČZPO predseda Balkovský Martin, podpredseda Lörinčík, org. ref. Gábor Vlado. Funkcionárom hasičov v okrese Poltár z Brezničky bol Pavol Turcaj.( Fond ONV Poltár č. 169 OPVV Sg. 212 Zväz čsl. hasičstva). Založila sa nová Obecná kronika obce Breznička, okr. Poltár, kraj B.Bystrica vedená uč. Jánom Pánikom až do roku 1959. 3.februára 1951 sa premenilo Potravné družstvo ( malo 45 členov s 900 účastinami) na „ Jednotu“ s počtom členov 135, obchodnými vedúcimi ostali Július Geleta s manželkou. 7.marca 1951 tragicky zahynul Ján Absolon rk. farár

padol z mosta do Ipľa). 18.augusta 1952 bola zriaďovacia schôdza JRD III.typu za predsedu bol zvolený Michal Kolimár. Z kultúrnej činnosti treba uviesť že Závodný klub divadelných ochotníkov odohrali predstavenia „ Kubo“, „Statočný valach“. Zriadená bola aj Osvetová beseda v miestnom Kultúrnom dome. Materská škola bola založená 25.januára 1953 v dome  bratov Križovcov, s počtom 20 detí s celodennou starostlivosťou. Prvou riad. sa stala Mária Švantnerová. ( Obecná kronika obce Breznička II.). V novembri 1954 pri JRD bola založená Družstevná škola práce ( DŠP), ved. školy bol  uč. Ján Pánik,

 počet frekventantov 17, prednášky mali raz týždenne vo večerných hodinách v triede Národnej školy. Záverečné pohovory sa konali 5.apríla 1955.

  Archívne dokumenty z Brezničky sú zachované od roku 1955.

Zápisnica napísaná na riadnom zasadnutí Miestneho národného výboru (MNV) a spolúčasti správy Jednotného roľníckeho družstva ( JRD) dňa 24.1.1955 v

Brezničke. Prítomní: Kolpach Peter, predseda MNV, členovia: Gábor Vlado, Géčová Jolana tajomníčka MNV, Hoffmannová Júlia, Švartnerová Mária, Morháč Milan kuš., Muška Ján, Pánik Ján, Kokavec Ján, Gábor Martin, Zavaternik Juraj, Murín Ján, Geletová Margita Do akčného plánu boli zaradené:

1. Dokončenie budovy MNV nákladom 30 000 Kčs, 2. Úprava potoka cez obec náklad 20 000 Kčs, 3. Úprava námestia pred budovou MNV v akcii M 10 000 Kčs, 4.Úprava miestnych komunikácií v rámci údržby 10 000 Kčs. ( pozn. cestármi boli Krížo Pavel, Morháč Pavel, Sloboda Peter), 5. Oprava všetkých súkromných budov a budov spoločností. O krmovinovej základni referoval Ján Kokavec predseda JRD. V jednotlivých zápisniciach sa hodnotila činnosť MNV, pripomínali výročia SNP, MDŽ, Oslobodenie (1945) a i.

 Plán práce rady MNV komisií, Činnosť Osvetovej besedy spoločenských organizácií (VŽ, JRD, S ČSSP, ČSM, ČsČK, DO KSS, TJ Tatran Breznička Požiarna ochrana v obci), postup prác pri budovaní Kultúrneho domu, zabezpečenie žatevných prác na JRD, Hygiena v obci a i. Používala sa vtedy okrúhla pečiatka s kruhopisom: Rada Miestneho národného výboru v Brezničke, v strede bol štátny znak. V roku 1955 so zriadeným osvetovej besedy bolo dané do prevádzky aj kino, dobre fungovala aj Obecná knižnica. V r. 1955 v rámci kultúrnej činnosti boli v Brezničke  : bábjkové divadlá 3, estráda 45, filmové predstavenia 14, divadelné predstavenia 14, tanečné zábavy 4, prednášky 8, hovory s ľuďmi 6, slávnosti 7. Spolu 45 podnikov s celkovou účasťou 3 913 účastníkov. V obci bola Základná škola pre 1.-5. ročník. Komplexná previerka činnosti MNV sa konala v Brezničke 22.6.1955. Obec Breznička počíta cca 600 duší, je to obec prevažne poľnohospodárska, je tu družstvo  (JRD) III.typu, ktoré združuje 25 roľníkov s výmerou poľnohospodárskej pôdy 218 ha.

 Okrem toho je tu 39 súkromne hospodáriacich, ktorý obrábajú cca 148 ha pôdy. V obci sú dva závody Ipeľských tehelní v ktorých časť obyv., je zamestnaná. Ostatní občania mimo JRD a súkromných roľníkov dochádza do zamestnania do okr. mesta Poltár a Lučenca, väčšinou úradníci.

 Od mája 1954 je 9 členov  MNV, je tu trojčlenná rada a 4 stále komisie (poľno-hospodárska, finančno- rozpočtová, kultúrno- osvetová a pomocná komisia pre zabezpečenie priebehu akcie zveľadenia a úpravy obce). V roku 1955 aparát miestneho verejného rozhlasu dodal Šmatlík z R.Soboty za 10 000 Kčs, amplióny namontoval Záhradník z Lučenca. Dovtedy sa správy a oznamu ohlasovali bubnovaním. Prvé vysielani cez rozhlas sa uskutočnilo 17.novembra. Vysadené boli aj topole v chotári medzi Kalinovom a Brezničkou .V roku 1957 obec nakúpila motorovú hasičskú striekačku, starú štvorkolesovú striekačku

presunuli  na pustatinu Červeň. 6.-25.2.1957 došlo k výmene elektrických stĺpov v dedine a 25. apríla bol zavedený telefón do NV.

  Po nových voľbách ustanovujúce zasadnutie MNV bolo 30.mája 1958. Gábor Vladimír predseda MNV, Géčová Jolana tajomníčka MNV, Gábor Martin predseda DO KSS, Kolimár Michal agronóm JRD, Pánik Ján riaditeľ Národnej školy, Kolpach Pavel člen rady MNV., ( Fond MNV Breznička  Sg.1. 1955- 1960  ŠA Lučenec). Posledný záznam kronikára uč. Jána Pánika v Obecnej kronike je z 15.augusta 1959 na s. 108. Kronikár sa odsťahoval do Bratislavy.

  V roku 1960 bol zrušený okres Poltár a Breznička bola začlenená do okresu Lučenec, Stredoslovenský kraj. 28.marca 1960 bola pričlenená osada Červeň k obci Breznička. Zástupcovia osady Červeň: Svoreň Ondrej, Segeč Ján, Budáč Jozef, Čavoj Ondrej. 11.júla 1960 NZ schválilo novú ústavu, ktorá potvrdila víťazstvo socializmu v krajine na prechod ku komunizmu.

     Nový názov štátu  Československá socialistická republika ( ČSSR). Podľa článku ústavy 4 vedúcou silou v spoločnosti sa stala KSČ.

  Ustanovujúce zasadnutie MNV v Brezničke bolo 23.júna 1960. Predseda MNV Gábor Pavel, námestník predsedu Gábor Vladimír, tajomník MNV Ceconík Ján, členovia rady MNV: Geletová Margita, Kolpach Pavel, Gábor Martin a Budáč

Jozef. Komisie poľnohospodárska ( preds. Geletová Margita), finančná a sociálna( pred. Kolpach Pavol), kultúrno- osvetová (pred. Gábor Martin), komisia pre výstavbu ( predseda Gábor Vladimír).

 V roku 1961 bolo kino pričlenené ku MNV. V tomto období bolo vystavané aj pohostinstvo. V roku 1961 Breznička  mala kat. výmeru 561 ha, počet obyvateľov 769 ( v osade Červeň 64), 0-14 rokov 235, 15-59 r. 434.

   Zo 100 ekonomicky činných obyvateľov pracovalo v priemysle 38,8 %, v poľnohospodárstve 34,5, v obci trvalého bydliska 66,0. Počet trvale obytných domov 171, bytov 199. Stavby do roku 1879 40, v r. 1946-1961 postavili 79 bytov. ( Statistický lexikon obcí ČSSR 1965. 1966).

  Predsedníčkou MNV od r. 1964 bola Magda Balkovská do r. 1968.

 V roku 1966 sa začala ťažba v miestnom lome. V roku 1967 bola vystavaná budova ľudovej knižnice, obchod zmiešaného tovaru .

    Príchod intervenčných vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 znamenal násilné ukončenie obrodného procesu v spoločnosti. Nastúpila politika normalizácie. Prenasledovanie aktivistov obrodného procesu bolo spojené aj čistkami v komunistickej strane a kádrovými opatreniami aj v Brezničke.

1.januára 1969 podľa zákona o Česko- slovenskej federácii vznikla Slovenská socialistická republika ( SSR). Predsedami MNV boli od r. 1968 Imrich Barna, od r. 1971 Jozef Géč ml.,od 1973 Pavol Kolpach, taj. Jozef Géč ml.

  Stručne o poľnohospodárstve

   18. augusta1952 bolo založené jednotné roľnícke družstvo  JRD III. typu v Brezničke,ktoré charakterizovalo úplné zospoločenštenie rastlinnej i živočíšnej produkcie.   Rodinám družstevníkov ponechávali malé záhumienkové hospodárstvo na osobné hospodárenie. Hlavná odmena členov bola stanovená podľa ich pracovného zapojenia do družstevného hospodárenia podľa odpracovaných noriem = jednotiek. Menšia časť dôchodkov im plynula aj v podobe náhrady za pôdu prinesenú do družstva.

  Predsedom JRD bol Ján Kokavec, agronómom Ján Morháč horn., zootechnikom Ján Almáši, hospodárom Ondrej Gábor drugan, účtovníčkou Zuzana Gáborová, bolo 25 členov JRD, ktorí hospodárili na 218 ha pôdy ( z toho 114 ha ornej pôdy).  Zhodnotenie hektárových výnosov r. 1955 u raži 12,20 q, u pšenice 14,0 q, u jačmeňa 17,40 q, u ovsa 13,70 q. JRD malo traktor, sejačky, pluhy. Objednávalo osivá a hnojivá. Hospodárske zvieratá: hovädzí dobytok 28 ks, kravy 22 ks., ošípané 152, hydina 222. Začali aj s chovom koní. Podľa knihy dodávok družstevníci dodávali hovädzie mäso, mlieko a vajcia. V poľnohospodárskej komisii pri MNV aktívne pracovali: Kolimár Michal predseda komisie, agronóm JRD, Gábor Ondrej zootechnik, Boroš Ján účtovník

JRD, Kokavec Pavel skladník JRD. Od 18.1.1954 predsedom JRD sa stal Ján Kokavec.

  Medzi súkromne hospodáriacich roľníkov patrili: Ján Sýkora, Ján Gábor, Elena Gáborová, Juraj Morháč, Anton Havel, Mária Mlynáriková, Michal Gábor, Ondrej Gábor, Pavel Gábor st., Ján Petrinec, Peter Slobodník, vd. Mária Morháčová a ď.

    V roku 1970 obec Breznička mala katastrálnu výmeru 561 ha. Delila sa na dve časti, na starú a novú Brezničku. Obec mala 824 obyvateľov, z toho 403 žien. Väčšina – 99,4 % obyvateľov bola národnosti slovenskej a 0,6 % pripadalo na obyvateľov maďarskej národnosti. Žilo tu 11 osôb cigánskeho pôvodu. Obec mala celkom 211 domov, z toho 199 trvale obývaných. Po r. 1945 začala výstavba sídliska v novej časti obce, ktorá dosiahla  216 bytových jednotiek.

    Poľnohospodárska činnosť bola zameraná do repárskej oblasti. Hospodárska plocha spolu 89 ha, z nej 29 ha pripadalo na poľnohospodársku pôdu, z ktorej 11 ha predstavovala pôda orná. Najrozšírenejšie bolo pestovanie pšenice ozimnej a jačmeňa jarného. V poľnohospodárstve pracovalo 15,9 % ekonomicky činných osôb. Obec hospodárila formou JRD a na celkovej výmere v ha 29 ha jednotlivo. Z toho poľnohospodárska pôda v ha 23, z toho orná 10, lúky 5, pasienky 1 ha.

   Súkromný sektor z celkovej výmery pôdy v obci obhospodaroval ešte 32,6 %. Ekonomicky činných obyvateľov v obci bolo 353 z toho 151 žien, čo činilo 42,8 %. Z celkového počtu ekonomicky činných pracovalo v poľnohospodárstve 15,9 %. Za prácou mimo obce odchádzalo 215 osôb. ( Retrospektívny lexikón obcí okresu Lučenec 1972).V r. 1971- 73 sa vytvoril veľký poľnohospodársky

 komplex zlúčenín zo šiestich obcí: Kalinovo, bývalé Hrabovo, Veľká Ves, Breznička, Mládzovo a Podkriváň. Poľnohospodárska pôda celého komplexu predstavovala 4 570 ha ( z toho v Brezničke 440 ha) počet pracovníkov 507(66) traktorov 62 (7), hovädzieho dobytka 1 818 kusov (205), ošípaných 1673 (126) kusov a 1 068 (V Brezničke 174) oviec. Družstvo nieslo názov JRD Družba Kalinovo. ( Kol. aut. Kalinovo 1979). V roku 1980 bol Podkriváň vypustený zo zväzku JRD Kalinovo  (doprava pracovných síl na takú vzdialenosť bola neekonomická). V r. 1986 komplex zamestnával 436 pracovníkov. Úrodný bol r. 1984 na ha sa urodili vyše 50,0 q obilia.

 Po r. 1985 sa pestovala (pšenica, raž, jačmeň), kukurica (na zrno a siláž), tabak, hrach, cukrová repa, repka olejnatá, zemiaky a poľné krmoviny.

 Špecializovalo sa na chov dojníc, hovädzieho dobytka, odchov ošípaných a chov oviec plemeno merino. Bližšie o činnosti JRD pozri literatúru.( JÁNOŠ, P. 1988).V obci sa chovali domáce zvieratá. Hovädzí dobytok, kone, ošípané, ovce, kozy, hydina , psi a mačky. V záhradách a záhumienkach sa pestovali ovocné stromy a zelenina.

V súčasnosti je tu Kalinovčan, výrobné stredisko Breznička.

     Stručne o Ipeľských tehelniach po oslobodení

      Základom dnešného závodu bol podnik „ Bratia Križo, továreň na škídlu a tehly v Brezničke“. Podnik ako verejná spoločnosť bol zapísaný vo firemnom registri spoločenských obchodných firiem na Krajskom súde v Banskej Bystrici. Spoločníkmi boli Pavel Križo a Ján Križo, obyvatelia Brezničky. Výmerom

Povereníctva priemyslu a obchodu v Bratislave z 25.2.1948 č.1/6- 10104/1-48 bola na podnik uvalená národná správa a za náhradného správcu bol vymenovaný Ing.Marko, zamestnanec Slovenských magnezitových závodov v Lovinobani. Zmena národnej správy bola prevedená výmerom toho istého Povereníctva zo dňa 17.6.1948 číslo 1/6-10104/2-1948 tak, že bol odvolaný národný správca Ing. Ján Marko a vymenovaný Imrich Valko, riaditeľ závodu Slovenských tehelní, n.p. Košice. Ťažba  sa spočiatku konala ručne, doprava hliny aj konským poťahom v Brezničke i Poltári. V Tehelni Breznička II sa prevádzal výpaľ v poľných peciach tzv., „Báňach“ Do tejto pece sa výlisky nosili a kládli ručne a taktiež ručne sa z nej aj vynášal. Neskôr rozhodnutím Ministerstva priemyslu zo dňa 27.júla 1949 č. 183.951/49-V-IV-1 bol závod vyčlenený z majetkovej podstaty Východoslovenských tehelní, n.p. Košice a k 1.1.1959 bol začlenený do Ipeľských tehelní v Lučenci. Rozsah znárodnenia bol určený výmerom Povereníctva stavebníctva v Bratislave zo dňa 21.12.1954 č.84-11-54 Dr.č.

  V I. etape rozvoja závodu v r. 1950-55  išlo o doplnenie výrobných zariadení, lisovacích agregátov, úpravu pásových sušiarských priestorov a podobné akcie.

   II. etapa 1956-59. Pri skúmaní možnosti zvyšovania kapacity sa došlo k záveru, že je možné ich zvýšenie predĺžením ročného vypaľovacvieho obdobia, pravda za podmienky zaistenia dostatočného množstva surových výliskov. To viedlo v tomto období k vyrovnaniu sušiacich a pecných kapacít a začal sa budovať umelé sušiarne aj v Brezničke.

  V r. 1959 došlo k začleneniu tehelní spravovaných miestnym hospodárstvom do národného podniku Ipeľské tehelne.

  III. etapa 1960- 1966 bola charakterizovaná kvantitatívnym a kvalitatívnym vylepšovaním výrobných podmienok, vytváraním podmienok pre odstránenie sezónnosti výroby tenkostenných materiálov a zvyšovaním produktivity. Aj v Brezničke došlo k výstavbe lisovne, umelých sušiarní a kotolní.

 Boli vybudované aj sociálne zariadenia ( umývarky, sprchy) závodná kuchyňa a administratívna budova.

 IV. etapa 1967-1968 pokračovalo sa v rekonštrukcii závodu Breznička- nadväzuje sa na jestvujúce pece a umelé sušiarne a jej náplňou je nová kotol-

ňa, lisovňa, úprava hliniska , skladovacích plôch a ciest.. Dochádza k prevratnej zmene vypaľovania výliskov. Namiesto tradičného pálenia prachovým uhlím nastupuje olejofikácia a plynofikácia pecí. Z pecí sa takto odstraňuje prach, škvára a plyn. Prvé pálenie olejom bolo dané do prevádzky v r. 1967 v Závode Breznička.  Zavedením  olejofikácie a nasadením vysokozdvižných vozíkov na návažku a vývažku výrobkov do pece a z pece odstránila sa v závode Breznička v peci č.2 azda najťažšia ručná práca v tomto odvetví.

   Prehľad výroba v milónoch jednotiek  v závode Breznička- Pálené tehly:

Roky 1950 1951 1952 1953 1954 1955 1956 1957  1958  1959  1960 

            5,4   4,8    4,9     7,1    9,0  11,1  11,6   16,1  19,2    21,2   22,3 

Roky  1960  1961  1962  1963  1964  1965  1966  1967  1968

            22,3   24,2   16,6  16,4   19,2     15,9   18,8  20,7   23,5

   Medzi najlepšími pracovníkmi Ministerstva výstavby boli ocenení

aj z Brezničky: v r. 1960 Vetrák Jozef Najlepší pracovník MsV a ÚVOS.

Ďalší Najlepší pracovníci MsV:  r.1965 Kondáč Pavel, 1968 Kuklová Margita, 1966, 1968 Kučera Ján, 1969 Lašák Ján.

   V roku 1970 výrobný program v Brezničke obsahoval: priečne dierované tehly, pozdĺžne dierované tehly, stropné tvarovky, drenážne rúrky.

 (  20 rokov ipeľských tehelní n.p. Lučenec. 1950 – 1970. Lučenec....)

    Modernizačné postupy sa odrazili vo zvýšenej kvantite i kvalite výrobkov.

Vyrábali sa aj stropné panely a tvarovky AQRMO ( pre závod v Brezničke), plotovky, tehly plné duté, priečne dierované, drenážne rúrky všetkých profilov.

V r. 1977 sa začalo s pokusnou výrobou stenových keramických panelov.. V r. 1979 sa zastavila výrova v tehelni v zelenom. Tehliarska výroba v rokoch 1979-1989 v rámci celkovej výroby stavebných hmôt v okrese Lučenec predstavovala až 21 %, čo pozitívne vplývalo aj na zamestnanosť a celkovú životnú úroveň obyvateľov. Vedúci závodu v Brezničke boli:

       Hoffmann,......

 30.júla 1987 bol položený základný kameň moderného závodu n.p. Ipeľské tehelne v Brezničke Rozpočtovým nákladom 75,7 mil. korún , s kapacitou 33,16 mil. tehlových jednotiek za rok. 3.augusta 1987 zhasol plameň vo veľkej starej peci v tehelni .(Základný kameň novej tehelne. In. Ipeľ,10,11.8.1988,č.42,s.4)

Do roku 1993 došlo k rekonštrukcii závodu v Brezničke.

       Transformačné procesy  neskôr výrazne zasiahli do oblasti stavebníctva, čo malo priamy dopad aj na tehliarsku výrobu.Významným počinom bolo r. 1996 vytvorenie novej majetkovej a organizačnej štruktúry podniku. K 1.9.1996 sa z pôvodného štátneho podniku Ipeľské tehelne n. p. Lučenec vytvorila nová akciová spoločnosť, keď Fond národného majetku, SR rozhodol o predaji 51% akcií spoločnosti I.T.S., s.r.o. Lučenec. A r.2001 kontrolovala už 100 % akcií spoločnosti Ipeľské tehelne Lučenec. Tvorili ju závody: Lučenec- Fabianka,

 B r e z n i č k a, Tornaľa, Poltár a servisné pracovisko a dopravy v Zelenom. Akciová spoločnosť Ipeľské tehelne v Lučenci disponuje komplexným systémom BRITTERM, ktorý umožňuje realizáciu celej hrubej stavby. A pozo- stáva z výstavby obvodových stien, nosných a deliacich priečok, keramických stropov a strešnej krytiny. Výrobný program podniku obsahuje aj klasické a doplnkové výrobky ako pálené tvárnice, keramické stropy, plné a priečne dierované tehly. ( POLTÁR- monografia 2002)

  V súčasnosti podnik v Brezničke....

 (                                                              )

     Stručne o činnosti železničnej stanice v Brezničke.

     Následkom II.svetovej vojny bol inventár a celé zariadenie železničnej stanice v Brazničke rozkradnité, okná a sklad rozbitý a rampa po zbombardovaní zdemolovaná. V takomto stave prevzal riadenie stanice Štefan Bulla a po ňom 20.apríla 1956 Rudolf machava, V roku 1962 za účelom zvýšenia osového tlaku v trati Breznička- Strieborná (Katarínska Huta) uskutočnila výmena koľajníc z tvaru „i“ na „A“. V roku 1963 bola na lučenskom zhlaví postavené stanovište výhybkárov s telefónom a stanica vybavená staničným rozhlasom. Dˇ%na 26.februára 1965 sa v obci Breznička vyskytla slintačka, osobné vlaky cez Brezničku prechádzali bez zastavenia, v dôsledku nemoci boli zlikvidovaných 13 kusov kráv a 109 kusov ošípaných, karanténa obce bola zrušená až 25.marca 1965. V júli toho istého roku sa vyliala z koryta rieka Ipeˇ%l a celé koľajište zostalo až do výšky kolien pod vodou. Dňa 16.apríla 1968 vyhorel do tla príručný sklad, slúžiaci ako lampáreň. Dňa 1.mája 1969 bol za náčelníka stanice vymenovaný František Sabo, po ňom dňa 15.októbra 1972 až do r. 1980 Pavel Šulan, ďalej do 15.januára 1981 žst. riadil Michal Macko- záloha PO, po ňom Pavel Malatinec, ktorý dňa 17.júna 1982 zomrel. Dňa 18.novembra 1982 nastúpila do funkcie náčelníka žst. Breznička Anna Uhrinová. V r. 1983 bola daná do užívania vlečka Paneláreň závodu Ipeľské tehelne Breznička

( Pamätná kniha železničnej stanice Breznička rkp. a informácie od 8Ing. Pavla

Orsága z Lučenca)

 Občiansko - technická vybavenosť v roku 1970

Názov zariadenia    Počet Rok výstavby  spôsobilosť celková plocha v m2

                                                                                          

MNV                           1    1942               vyhovuje po úprave               48

ZDŠ 1-5. roč. malotr.   1   1880                nevyhovuje                         163

Osvetové zariadenie    1    1967                vyhovuje                             480

ľudová knižnica           1   1967                 nevyhovuje                          24

Pošta                            1    1945                dobrá                                    35

Pohostinstvo                1    1961                vyhovuje                              92

Predajňa zmieš. tovaru 1   1967                 vyhovuje                            102

 Predsedom MNV r. 1974 bol Kolpach Pavol, poslanci MNV: Jozef Géč, Imrich Barna, Pavol Gábor, Jolana Géčová, Elena Hodálová, Magda Husáriková, Vladimír Gábor, Ján Svoreň, Pavol Šuľaj.  Elena Antalíková administratívna pracovníčka. Pretože sa Obecná kronika dlho neviedla rada MNV určila od r. 1974 za kronikára Vladimíra Géča (n.30.4.1943 Poltár-Zelené, maturoval na Pedagogickej škole v Lučenci r. 1961, bol riad. ZDŠ 1.-5. roč. v Rovňanoch), ktorý retrospektívne urobil kronikárske záznami z r. 1959- 1974 ( od s. 108-124). Potom už viedol  Kroniku obce priebežne až do roku 1987.

  Vlastivedný slovník obcí na Slovensku  I. ( 1977) uvádza o obci Breznička, že má  výmeru chotára 938 ha.  Miestne časti Brezničky: Krížovská pustatina, Močiar. Obyvatelia pracujú v poľnohospodárstve, v miestnej tehelni a priemyselných podnikoch na okolí. V obci je kostol r. k. neskorobarokový z 1785; interiér z 1.pol. 19.stor.; maľba od J. Ádáma z 1924. Kostol ev. neskoroklasicistický z 1862.

  Encyklopédia Slovenska ( 1977) uvádza dve obce s názvom Breznička: 1. obec v okrese Lučenec ( 821 obyv. r. 1970). 2. obec v okr. Svidník ( 209 obyv. r.1970, prvá písomná zmienka o malej Brezničke  je z r. 1430 Novabriza, 1454 Kysbriznicze. Malá Breznička).

  Vybrané ukazovatele o obyvateľstve  a bytoch v Brezničke ( okr. Lučenec).

Ukazovateľ                           roky:       1970          1980             1991

Obyvateľstvo v predproduktívnom       218           198               154

veku – absolútne  v %                           26,6           23,0              19,5

Obyv. v produkt. veku – absolútne       455           482                445

                                         v %               55,4           56,1               56,5

Obyv. v poprodukt. veku-absolútne    148             180                 189

                                         v %               18,0            20,9               24,0

Národnost. zlož. obyv. národnosť

                                     slovenská          816             854                778

                                     česká                     3                 1                    6

                                     maďarská              2                 2                   4

Obyv. ekonomicky aktívne                    368            423                368

z toho ženy                                             148            175                151

Pracujúci mimo obce                              204            245                228

Trvale obývané domy                             197            199                219

Trvale obývané byty                                216           237                 244

 z toho v rodinných domoch                    181           210                 220

Bývajúce obyvateľstvo                            821           860                 788

z toho ženy                                               401           424                 408

Vybavenosť domov a bytov, individuálna rekreácia ( výsledky zo SĽDB 1991)

Vybavenosť bytov: automatická pračka        62

                                farebný televízor           105

Vybavenosť bytov: telefón                             70

                                osobné auto                   107

                    chata, rekreačný domček             11

          ústredné, etážové kúrenie                     143

                                       kúpeľňa                    200

                                                   ( Obce a mestá okresu Lučenec, 1992)

      V roku 1980/81 pri MNV Breznička bolo 23 poslancov. Predsedom MNV Pavel Kolpach, tajomníkom Jozef Géč, podpredsedom MNV Gábor Vlado, pred. ZPO Milan Zavaternik.Členovia rady MNV: Husáriková Mária, Ridzoň Rzudolf, Hoffmann Ján, Bartoš Kapec, Kronikárom obce bol Vladimír Géč, Predseda DO NF Jozef Ševčík, predseda ZO PO Ján Sirotiak, predseda TJ Tatran Breznička Ivan Prepelica, pred. ZO SZM Ján Karlík, pred. ZO ZPB Michal Petrík, predseda SD Ján Gábor, pred. ZČSSP Ing.Pavel Halgaš, pred. SZŽ Elena Gáborová, pred. ZO KSS Ing.Ján Balkovský, predseda Zväzu záhradkárov Pavel Kondáč, pracovníčkou MNV bola Anna Chlebničanová.

    V nových voľbách od októbra 1982 predseda MNV Jozef Géč, tajomník MNV Ján Belko, členovia rady: Vlado Gábor, Mária Husáriková, Rudolf Ridzoň, Karol Bartoš, Ján Hoffmann, poslanec ONV Ivan Prepelica. Pracovníčkou MNV bola Jana Tóčiková.

  1986/87 predsedom finančnej komisie MNV bol Ing.Pavel Hargaš, pred. komisie sociálnej a zdravotnej Daniel Lauko, pred. komisie V a F Ing. Pavel Halgaš, pred. komisie OUP Viera Palková, riad. ZŠ Jozef Klimák, riad. MŠ Oľga Géčová. vedúcim agitačného strediska Vladimír Géč, pracovníčkou MNV Jana Nedbalová.Spoločenské organizácie: Staníková Slávka pred. SZŽ, Šuľaj Pavel ZPB, Jucha Pavel Z ČSSP, Ševčík Jozef MV NJ, Prepelica Ivan TJ, pracovníčkou MNV bola Jana Kuklová.

   Rok 1989 priniesol otvorené stretnutie politických síl bývalého komunistic- kého režimu a opozície.  29.novembra 1989 sa Federálne zhromaždenie uznieslo o vypustení článku 4 čs. ústavy z r. 1960 o vedúcej úlohe KSČ v štáte a spolo- čnosti. Vo voľbách v roku 1990 presvedčivo zvíťazila opozícia.

 20.apríla 1990 Federálne zhromaždenie prijalo ústavný zákon o zmene štátu. Československá socialistická republika sa premenila na Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku ( ČSFR).Vo verejnej správe a samospráve zanikli národné výbory a vytvorila sa nová samospráva a verejno- správna administratíva. Vo voľbách do samosprávy v dňoch 23.-24.novembra 1990 bolo v obci  Breznička zvolených 12 kandidátov a 1 starosta obce Milan Šuľaj( od r. 1975 pôsobil ako vedúci MTZ a ČSAO, neskôr SAO s.r.o. Lučenec), nový člen rady MNV Július Parditka, riad. MKS M. Bendiková, pracovníčka MNV Iveta Pauerová. Navrhli sa názvy ulíc: Hlavná, Mládzovská, Družstevná, Železničiar- ska, Mlynská, Továrenská, Školská. Agrochemické stredisko, bytovka JRD a i. Objednali sa tabuľky pre názvy ulíc v Kodrete Myjava.

   V obci sa začali zviditeľňovať sympatizanti Verejnosti proti násiliu ( VPN), Kresťansko demokratického hnutia ( KDH) a Demokratickej strany ( DS),

nových politických subjektov; nabiehal pluralitný politický systém.

  Postupne sa prešlo na transformovanie socialistického systému na občiansky demokratický, a to vo všetkých sférach spoločenského bytia.

  V oblasti ekonomickej išlo o zrušenie plánovania, obnovenie práva na súkromné vlastníctvo a podnikanie, zánik štátnych, družstevných a komunálnych podnikov a trhové hospodárstvo.

  Pôvodne tu bola Drobná prevádzka pri MNV, r. 1987, ktorá mala k dispozícii sanitné motorové vozidlo Š 1202, Multikára M 22 rebríky, nakladač HON-0543, ved. Ján Garaj. Prevádzkovali autodopravu (kopanie rýh a základov), oprava pneuduší a vyváženie auto kolies, mangľovanie, požičiavanie predmetov dlhodobej opatery, revízia elektrických zariadení, tlakových nádob a plynových zariadení. Rozvíjala sa aj kultúra: MKS riad. Klimák Jozef do 31.12.1988 potom Bendíková Milada, Miestna ľudová knižnica Morháčová Mária vedúca, kino „Ipeľ“ ved. Ševčík Jozef, pokladníčka Kolpachová Kamila.

MŠ riad. Oľga Gečová, , ZŠ 1.-4. roč. Klimák Jozef ( bližšie pozri v časti Školstvo). Vo voľbách 23.-24.11.1990 bol zvolený za starostu Július Parditka kand. VPN a 12 poslancov.

    Breznička v samostatnej Slovenskej republike

      25.novembra 1992 Federálne zhromaždenie prijalo ústavný zákon o zániku ČSFR. 31. decembra prestal existovať Česko- slovenský štát. 1.januára 1993 vznikla samostatná Slovenská republika (SR). To sa premietlo aj do administratívnej oblasti v živote obce Breznička ( zmena pečiatky, meny, neskôr aj okresu).18.mája 1992 dostala Breznička povolenie na výstavbu Domu smútku. V r. 1996 začali s rozvodom plynu a 18.júna firma KEMOS zriadila čerpaciu stanicu PHM.

   14.júla 1996 sa Poltár znovu stal okresným mestom, do nového okresu bola začlenená aj obec Breznička v rámci samosprávneho kraja ( VÚC) Banská

 Bystrica. Od 1.marca 1997 Pošta dostala nové priestory v Kultúrnom dome.

  Nová politická situácia a nové princípy ekonomiky zasiahli aj výrobné organizácie v Brezničke. Miestne JRD prešlo niekoľkými transformáciami.

Existovalo najprv ako Poľnohospodárske družstvo. Napriek reštruktualizácii svojho výrobného programu , jeho hospodárska bilancia sa zhoršovala natoľko, že sa dostala do konkurzu.  Poľnohospodárskej produkcie sa od r.

ujal Kalinovčan, výrobné družstvo v Brezničke?   a súkromno hospodáriaci poľnohospodári. Časť lesného bohatstva sa vrátila bývalým majiteľom, ktorí si založili Urbársku lesnú spoločnosť. Lesná správa (štátne lesy) zostala v štruktúre a s poslaním ako predtým. Patrili jej obvod aj z Brezničky.

 Vo voľbách 18.-19.11.1994 za starostu bol zvolený Július Parditka kand. SNS a 11 poslancov. V r.1999 Jozef Ďurkovič zriadil Bistro u Jozefa. 18.-19.12.1998  vo voľbách starostom sa stal Július Parditka, kand. SNS a 11 poslancov.

    Na prelome tisícročia píše starosta obce Július Parditka o horšujúcich sa nedziľudských vzťahoch: „ Zhoršujú sa! Vytratila sa dobrá vôľa spolunažívania, tolerancia a vzájomné pochopenie. Už to nie je ako voľakedy“. Sociálnou istotou obce je tehelňa. Základný kameň bol položený v roku 1879.

 Vtedy zamestnávala okolo 40 robotníkov a špecializovalo sa na výrobu strešnej krytiny. V 90. rokoch sa závod modernizoval a v roku 1993 sa opäť začalo vyrábať. Murovací materiál typu Britherm. „ Škoda, že cez zimu závod stojí. Vtedy sa nám zvýši nezamestnanosť“. Cez leto fabrika zamestnáva približne 60 ľudí z toho z Brezničky okolo 15. Nezamestnanosť je 23%. V obci chýba vodovod a okrem dymu z komína tunajších obyvateľov ruší železničná trať- Lučenec- Utekáč, ktorá prechádza obcou. „To čo môžeme ponuknúť zahraničným turistom je žalostne málo. Kostol narodenia Panny Márie, ktorý je kultúrnou pamiatkou, skvelú bažatnicu v Petrovci a rybolov v okolí Petrovca. Čo by sa im však hanbil ukázať sú tunajšie studne so závadnou pitnou vodou. Od roku 1992 má Breznička spracovaný projekt na realizáciu rozvodu. No 1,9 miliónový rozpočet na stavbu nestačí. „Pri kalkulácii posledných nákladov sme dospeli k cifre 20 miliónov slovenských korún potrebných na stavbu  vodovodu. Je zbytočné presúvanie kompetencii štátnej správy na obce bez finančných prostriedkov“. Uvedená je fotografia starostu obce a Tohtoročný deň detí oslávili Brezničania tak, ako sa patrí. Deťom najväčšiu radosť urobil pán Tóth so svojim poníkom. ( V abecednom poradí predstavujeme obce Novohradu. Breznička 2000).   Obecná kronika od konca r. 1987 sa neviedla, lebo kronikár Vladimír Géč sa vzdal funkcie . Preto rada MNV od 13.decembra 1999 povwerila písaním kroniky pracovníčky MNV Janu Nedbalovú rod. Tóčikovú (n.29.7.1964) a Ivetu Pauerovú rod. Králikovú (n.6.7.1967), ktoré kroniku doplnili za roky 1988- 1999 a odvtedy vzorne vedú priebežne  Kroniku obce Breznička až do súčasnosti. 9.3.2001 sa funkcie starostu vzdal Július Parditka a 30.6.2001 za starostu bol zvolený Milan Šuľaj., podobne i 20.-21.9.2002.

 26.mája 2001 sa konalo Sčítanie obyvateľov, domov a bytov aj v Brezničke.

Kód obce 511269, matričný obvod Kalinovo, výmera obce 938 ha. Uvádzame údaje o Brezničke ( v zátvorke o miestnej časti Červeň): obyvateľov spolu  795  (z toho v Červeni 23), ženy 410 (13), vo veku od O-14 roku 129(2), v poproduktívnom veku 186 (10), ekonomicky aktívní spoli 387 (11), odchádzajúci za prácou 200 (1), pracuje vo verejnom sektore  106 (3), v súkromnom sektore 223 ( 2), spoluhospodáriace domácnosti 275(11), trvale obytné byty 259(8), v rodinných domoch 248 (8), vo vlastníctve občana v bytovom dome 4 (O), domy 219 (8). ( Štatistický lexikón obcí SR 2002, 2003).

  Od roku 2003 starostom obce sa stal znovu Milan Šuľaj. V obci Breznička žilo vtedy 775 obyvateľov, pričom priemerný vek obyvateľov u mužov bol 35 a žien 40 rokov. Bola to jedna z mála obcí, kde pre zvýšený počet detí v septembri 2003 otvorili ďalšiu triedu ZŠ 1.- 4. ročník. Problémom obce je voda. Občania čerpali vodu z vlastných studní a napriek jej nedostatku bola aj hygienicky závadná a agresívna.

   Medzi prirority obce patrili: vybudovanie obecného vodovodu. Stavebné práce začali prostredníctvom dodávateľskej firmy Ekostavba Lučenec. Stavba obecného vodovodu s dĺžkou 5 100 m si vyžiadalo 27 milionovú investíciu. Operatívny ročný rozpočet obce pre roku 2003 bol 7 miliónov korún. V priemere sa však ročná čiastka na chod obce pohybovala cca 3,5 milióna korún. Až po vybudovaní obecného vodovodu sa môže realizovať výstavba kanalizácie a čistiarne odpadových vôd, ktorú by chceli riešiť v rámci spoločného stavebného úradu zriadeného v okresnom meste Poltár.

( Predstavujeme novozvolených starostov obcí Novohradu. Milan Šuľaj. Novohradské noviny- regionálny týždenník . 3.marec 2003, s.6, 2 foto).

     Stručne o železničnej stanici po vzniku Slovenskej republiky (1993)

Prednostkou stanice v Brezničke bola Anna Uhrinová. V súvislosti s rozdelením stanice na dopravnú a prepravnú činnosť od 1.januára 1995 odišla prednostka stanice do Poltára, kde rok vykonávala vedúcu obchodného strediska, prednostom žst. Breznička sa stal Ondrej Dováľ a od 11.januára 1996 opať Anna Uhrinová. Dňa 16.februára 1999 došlo pri posune Mn vlaku č. 84321 k smrteľnému pracovnému úrazu sprievodcu nákladných vlakov Jána Mihalku. Na základe  Opatrenia č.21/2001 DDC č.j. 4200/127-01 bola dňom 1.októbra 2001 zrušená samostatnosť železničnrej stanice Breznička a s počtom 18 zamestnancov aj s nákladiskom Kalinovo pričlenené k žst. Poltár.

    V roku 2003 bola zrušená železničná trať Breznička- Mládzovo- Cinobaňa- Katarínska Huta. V súčasnosti ved. žst. Breznička je  p.      ?Klein?

    V roku 2003 Heraldická komisia pri MV SR v Bratislave schválila návrh

Márie Adamovej a výtvarné spracovanie Mgr. Izebelly Najpavarerovej z Lučenca na  Erb obce Breznička  so zmenou pôvodných pšeničných klasov na brezové vetvičky, čím sa obecný symbol stal tzv. hovoriacim. V červenom štíte strieborné radlice- lemeš a čerieslo, ovenčené dvoma striebornými zlatistými

brezovými vetvičkami. Schválené boli aj : Pečať okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC BREZNIČKA ( s priemerom 35 mm).

VLAJKA obce pozostáva z desiatich pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej, bielej, žltej, červenej, bielej, červenej, žltej, bielej a červenej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listov.Vypracované boli aj podklady pre zástavu, krátku zástavu, koruhvu, znakovú zástavu kombinovane, alebo tiež „ Veľkú zástavu“, Štandardu starostu.

( Erb obce Breznička. 12.7.2003, dokument uložený na OÚ v Brezničke)

    Encyklopédia miest a obcí Slovenska ( 2005) uvádza v hesle Breznička stručné údaje o prírode, histórii. Uvedené sú údaje o kostoloch, škole, MŠ. V súčasnosti je tu Kalinovčan, výrobné stredisko Breznička.

Miestne časti: Breznička, Červeň, Močiar. PSČ 985 02. Počet obyv. :771, rozloha 1 496 ha, starosta obce: Milan Šuľaj, zástupca starostu obce: Ing.Pavel Halgaš, poslanci OZ: Jozef Ďurkovič, Ing. Ján Koša, Michal Leng, Ing. Ján Pajdušák, Ivan Prepelica, Jana Vaculčiaková. Kód obce: 511269.

     Sčítanie  ľudu, domov a obyvateľov obyvateľov v roku 2011: sčítací komisári Matej Porubiak a Ján Kelemnt. Sumarizáciu urobili preacovníčky Obecného úradu Jana Nedbalová a Iveta Pauerová. Počet obyv. 780, počet domov 266, počet bytov 335 ( v r. 2011 sa narodili 4 deti, zomrelo 8 ľudí).

   V súčasnosti starostom obce Breznička je Milan Šuľaj ( SMER. soc. demokracia), poslanci: Ján Hedvogy ( SMER),, Bc. Marta Porubikaová (KDH, SDKÚ DS), Jozef Babic (SMER), Ing. Igor Gombala )KDH,SDKÚ-DS), Ján Krnáč (SMER), Peter Zaveterník (KDH, SDKÚ-DS), Daniel Lauko(ĽS-HZDS).

   Starosta obce Brenička Milan Šuľaj o o súčasnosti obce Breznička stručne uvádza:

 Literatúra za roky 1945 – 2012

BLAHO, J. a kol.( 1971): Dvadsať rokov Ipeľských tehelní. Martin, s.

DRENKO, J.- KEPEŇA, J.(2003): Požiarna ochrana v Novohrade. Lučenec.

Dvadsať rokov ipeľských tehelní n.p. Lučenec 1950- 1970. Lučenec

s.32-36, 69-70, 104,110-113.

Fond OÚ Breznička.

FOND  MNV Breznička MV SR ŠA B. Bystrica, pobočka Lučenec.

FOND ONV Poltár.

GAÁL, J.(1967): Vznik a činnosť revolučných národných výborov v okrese Lu-

                            čenec. In. Vlastivedný sborník I. Lučenec,s.59-60.

JÁNOŠ, P.(1988): Kalinovo. 2.vyd. Osveta.

Kol.(1966): Statistický lexikon obcí ČSSR 1965. Sčítaní lidu, domú a bytú 1.brezna 1961. Praha

Kol.(1977): Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava, s.241.

Kol.(1977): Encyklopédia Slovenska I.zv. Bratislava, s.260.

Kol.(1976): 25 rokov Ipeľských tehelní. Lučenec.

Kol.(2002): Mesto Poltár Regionálna monografia. M s Ú, Poltár.

Kol.(2005): Encyklopédia miest a obcí Slovenska. PS -Line, Lučenec.

Kniha národných výborov v dvojročnici 1947-1848. Bratislava 1948,s.228

mb. Oslávil sto rokov (Pavel Melo z Brezničky). In. Novohradské noviny, roč.17, č.24 ( 19.06.2006), s.5.

NOCIAROVÁ,A.-JÁNOŠ,P. (2011): Žiaromat Kalinovo 120 rokov výroby

                               šamotu 1890- 2010.Kalinovo, 175 s.

OBECNÁ KRONIKA Breznička II. uložená na OÚ v Brezničke.

Obce a mestá okresu Lučenec. Lučenec OO SŠÚ 1992.

Pamätná kniha národných výborov v dvojročnici 1947-48. Bratislava 1948

s.229-230.

Pasporty priemyselných závodov Slovenska. Bratislava 1960.

Retrospektívny lexikón obcí okresu Lučenec. Lučenec 1972, s.

Sčítanie ľudu, domov a bytov 3.3.1991. Bratislava 1992.

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 26.mája 2001. Breznička In. Štatistický

lexikón obcí Slovenskej republiky 2002. Bratislava, ŠÚ SR, MV SR 2003,s.101.

Sčítanie obyvateľov. Breznička 2011

Statistický lexikon obcí ČSSR 1965. Podle sčítaní lidu, domů a bytů

1.března 1961. Praha

Šuľaj, Milan..(predstavujeme novozvolených starostov obcí Novohradu) In. Novohrad Roč.1, č.9 (3.3.2003) s.3.

V abecednom poradí predstavujeme obce Novohradu- Breznička. In. Novohradský reflex, Lučenec roč.3, č. 2001.

ZACHAR,V. (1979): Kalinovo 700 rokov. OB Kalinovo.

Zrušenie železničnej trate. Pravda, roč.13.,č.100 (2.5.2003),s.10 .

Názov: BREZNIČKA monografia obce

Autor: PhDr. Jozef Drenko

Lektorovali: PhDr. Juraj Mídelka,

Redakčná rada: Milan Šuľaj, ......

Vydal: Obecný úrad Breznička v r. 2013

Tlač:

Práca neprešla jazykovou úpravou.

ISBN:

EAN:

Fotogaléria:

Novinky:

Kalendár:

Kurzy valút:

Počasie:

Správy SME: